História obce
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1337, keď si jedna vetva šľachticov z Michaloviec rozdelila časť dedín panstva Michalovce a deľba sa vzťahovala aj na dedinu Úbrež. Názov dediny Jezenew seu Obres svedčí o tom, že úbrežské sídlisko vzniklo na mieste prv patriacom k pôvodnému chotáru Jasenova. Zložený názov sa vyskytuje len v písomnostiach zo 14. storočia. Jednoduchý názov Úbrež, pravda, vo viacerých maďarizovaných či pravopisných obmenách, sa vyskytuje od roku 1369 (Erbes, Vbres, Wbres, Obrys, Obres, Ubreš a od roku 1920 Úbrež). Názov obce korení v slovenskom slove breh a pôvodne ako chotárny názov označoval pozemky ležiace pri brehu potoka. Jeho tvar nepochybne svedčí o tom, že vznikol v slovenskom prostredí. Z uvedených poznatkov vyplýva, že Úbrež založili na majetku Jasenov pravdepodobne poddaní z Jasenova pred rokom 1337, možno už v 13.storočí.
Podľa ústneho podania pamätníkov zaznamenaného v obecnej kronike boli prvé domy postavené pri brehu potoka Rika. Ďalšia skupina domov bola postavená pod kopcom Debra v priestoroch okolo dnešného mlyna, zarastených brezami. Ponúka sa tu druhá alternatíva vzniku názvu obce (U briez). Osada U briez mala nedostatok vody, preto chcela prekopať kanál na severozápadnom okraji Karny z Riky do terajšieho mlynského potoka. To sa nepáčilo obyvateľom osady U brehu Riky a tak spor o vodu prerástol do tvrdého konfliktu, v ktorom nakoniec zvíťazila osada U briez a osada pri Rike zanikla.
Na kopci Debra (na terajšom starom cintoríne) si obyvatelia postavili drevený kostol, o čom je písomný záznam z roku 1374. Chotár obce bol väčšinou zalesnený. Dubové lesy rástli nielen v severnej a západnej časti chotára od zadných lúk a Fekišoviec až po neskoršie Jarmočisko, ale aj vo východnej časti v Drinovci a v južnej časti okolo hlavnej cesty. Podľa máp prvého vojenského mapovania v roku 1785 väčšia časť cesty Michalovce-Sobrance viedla cez súvislý les presvetlený chotármi obcí a lúkami. Išlo o dubové lesy. Tieto boli postupne zmenšované za účelom získavania poľnohospodárskej pôdy. Úbrež patrila šľachticom z Michaloviec a Tibavy do začiatku 15. storočia a bola majetkovou súčasťou panstva Jasenov. Neskôr ho získali šľachtici zo Stredy nad Bodrogom, Stretavy, Drahňova, Šošovci, Daróciovci a napokon Sztarayovci.
Podľa daňového súpisu z roku 1598 bola v tom čase Úbrež sídlom okresu. Okresy sa vtedy neoznačovali podľa sídla, ale podľa vedúceho predstaviteľa, tzv. slúžneho. Slúžnovský okres literáta Pavla z Úbreže sa rozprestieral od hrebeňa Vihorlatu po Laborec, na juh po Čečehov, Jastrabie, Blatné Remety, Porostov a na východ po Kolibabovce. Obec dostala ponuku stať sa sídlom okresu aj v roku 1922, vedenie obce však túto ponuku neprijalo a tak sa sídlom okresu stali Sobrance.
Roky 1723, 1726 a 1729 boli veľmi neúrodné, na dobytok prišiel mor a na poliach sa katastrofálne rozmnožili myši. V rokoch 1734 a 1735 boli veľké povodne, po nich nasledovalo sucho a veľké mrazy. 26.marca 1898 prepukol najväčší požiar v histórii obce. Zhorelo 49 gazdovských domov, kostolná veža aj škola s učiteľským bytom. Poisťovňa vyplatila za školu 450 zlatých, opravu vykonal tesár Anton Šesták z Michaloviec.
V roku 1750 dal gróf Sztaray postaviť pod cintorínom mlyn. Neskôr mlyn vlastnil Horák, v roku 1880 ho odkúpil Macík, ktorý nahradil kamene válcami. Od roku 1933 vlastnil mlyn Macíkov zať Ján Štec, ktorý ho pre nedostatok vody v roku 1939 prestaval na pohon uhlím a v roku 1947 ho zbúral. V roku 1949 postavil Štec na mieste starého nový mlyn na elektrický pohon, najmodernejší v okrese. Dlho si ho neužil, v roku 1950 mu bol znárodnený. Mlyn bol v prevádzke do roku 1963.
Obec bola oddávna známa svojimi jarmokmi, ktoré sa v roku 1851, keď obec bola mestečkom, usporadúvali až päťkrát ročne (1.januára, 19.marca, 24.júna, 26.júla a 28.októbra). Jarmoky sa konali až do skončenia 1. svetovej vojny. Obnovili sa v roku 1928, konali sa ešte aj v roku 1935 (13. marca, 24. júna a 1. novembra).
Prvýkrát bola v obci zriadená pošta v roku 1880, žandárska stanica v roku 1900, hasičský zbor v roku 1926, prvý telefón v roku 1930. V roku 1934 mala obec možnosť elektrifikácie spolu s väčšími obcami a mestečkami, nevyužila ju však a tak bola obec elektrifikovaná až v roku 1948. Zdravotné stredisko vzniklo v roku 1953.
ARCHÍVNE MATERIÁLY O OBCI ÚBREŽ NA INTERNETE
Daňové súpisy z rokov 1715 a 1720
Zo šiestich platcov daní v roku 1715 mali najviac polí a lúk Michal Hrin, Michal Hreško a Ján Pirocha (cca po 5 hektárov), nasledovali Ján Hamar, Ján Šoltis a Ladislav Chrustič. V súpise z roku 1720 je 10 daňovníkov, poslední traja menovaní sa tam už nevyskytujú. Je tam však Michal Chrustič (pravdepodobne dedič Ladislava Chrustiča) a ďalších 6 daňovníkov: Ladislav Orloroski, Juraj Barila, Andrej Šimko, Ján Hlaváč, Peter Torma a Andrej Gondoly. Čiastočne sa podarilo rozlúštiť a preložiť z latinčiny komentár k súpisu z roku 1720:
"ZÁZNAM. Polia tejto dediny sa delia na dve časti. Pôda je stredne dobrej kvality. Vynáša na tri jutrá jeden gbel ...??? Lúky sú sústredene rozmiestnené a ohrozujú ich záplavy vôd. Nieje tu žiaden sedliacky, či poddanský majer. Nemajú mlyn, ani vinice. Domy majú z dreva zhotovené, vcelku obstojné, z prasiat ...(ďalej nečitateľné). Kraj je rovinatý, ... (ďalej nečitateľné). Obchodníci a úradníci tam nepôsobia ... (text je ku koncu nečitateľný, končí poznámkou) ... do mestečka Michalovce, na ceste do Zemplínskej stolice jestvujúce."Okrem súpisov z rokov 1715 a 1720 boli z budapeštianského archívu zverejnené na internete aj ďalšie dokumenty z 15.-17. storočia, v ktorých je zmienka o obci Úbrež. Najstaršia listina z roku 1418 v latinčine je z kancelárie panovníka Žigmunda Luxemburského a potvrdzuje užskému županovi, priorovi johanitov v Uhorsku a chorvátskemu bánovi Albertovi z Michaloviec a jeho príbuzným majetky v užskej, zemplínskej a satmárskej stolici, medzi mnohými dedinami aj v obci Úbrež. Ďalšie dokumenty v maďarčine sa taktiež väčšinou týkajú deľby, alebo dedičstva majetkov, prípadne majetkových sporov. Historické dokumenty sa dajú nájsť na stránkach http://www.arcanum.hu/mol/ alebo http://193.224.149.8/adatbazisokol/adatbazis/52 .
Na internete sa dajú nájsť aj historické mapy zo všetkých troch vojenských mapovaní. Zaujímavá je najmä mapa z 1. vojenského mapovania z roku 1785, keď bola obec Úbrež obklopená lesmi (do Michaloviec sa zrejme chodilo cez Fekišovce, na Gajdoš cesta neviedla). Cerkev bola na cintoríne, v obci boli 2 mlyny (pod cintorínom a za "Hadvabovou kertou" na západ od obce).
Tereziánsky urbár v Úbreži z roku 1774
V Úbreži bol Tereziánsky urbár zavedený v roku 1774. Prevažujúcim vlastníkom úbrežského majetku bolo v tom čase Užhorodské jezuitské kolégium, vlastniace v obci cca 186 ha pôdy. Ďalšími drobnými vlastníkmi majetku boli gróf János Sztáray zo Starého a ďalších 9 zemepánov. V obci v čase súpisu žilo 19 sedliakov – nevoľníkov a 2 želiari, ktorí mali prenajaté iba domy. Ďalších 22 usadlostí bolo opustených.
13 sedliakov, patriacich Užhorodskému jezuitskému kolégiu, hospodárilo na polovičných usadlostiach. Okrem domu, dvora a záhrady mali prenajaté po 11 jutár ornej pôdy (6,3 ha) a lúku na 4 koscov (plocha, ktorú boli schopní pokosiť 4 chlapi za deň). Každý poddaný bol povinný zemepánovi zaplatiť ročne 1 zlatý za prenájom domu, odovzdať z úrody deviatok zemepánovi a desiatok cirkvi. Robotná povinnosť poddaného na polovičnej usadlosti bola odpracovať na pánskom ročne 26 dní s volským záprahom, alebo 52 dní ručne. Pracovná doba bola od východu do západu slnka. Okrem toho mal poddaný na polovičnej usadlosti povinnosť odovzdať ročne 6 vajec, 1 sliepku, 1 hus, pol holby (0,4 litra) prepraženého masla, 3 funty (1,3 kg) priadze a pol náruče palivového dreva.
Ďalších 6 sedliakov, traja patriaci grófovi Sztáraymu, dvaja zemepánovi Szemeremu a jeden Szerenczymu, hospodárili len na štvrtinových usadlostiach. Ich povinnosti v práci pre zemepána a v naturáliach boli oproti nájomcom polovičných usadlostí len polovičné, daň za dom bola u všetkých poddaných rovnaká.
Dvaja úbrežskí želiari platili za prenájom domu po 1 zlatý a mali povinnosť odpracovať u zemepánov Szemeryho a Sheghyho po 18 dní ročne.
VÝVOJ POĆTU A NÁRODNOSTNÉHO ZLOŽENIA OBYVATEĽSTVA
V 17. a začiatkom 18. storočia poddaných ubúdalo v dôsledku krvavých stavovských protihabsburgských povstaní, moru, hladu a zlých životných podmienok. Vojská Bocskayho, Bethlena, Thokolyho a nakoniec i Rákoczyho sa preháňali po hlavnej ceste, prenasledujúc vojská cisárske, alebo opačne. Usadzovali sa v dedinách, ktoré boli povinné ich vydržiavať, pričom hynuli ľudia i dobytok, mizli potraviny, horeli domy. V roku 1715 bolo v Úbreži iba 6 sedliackych domácností., v roku 1720 9 sedliackych a 1 želiarska domácnosť. Niektoré z okolitých dedín, napr. Ruskovce, Nižná Rybnica, Tibava, boli v tom čase úplne vyľudnené, Sobrance mali v roku 1715 len 2 domácnosti a zostali vyľudnené až do roku 1735. V celom sobranskom okrese bolo v 50 obciach iba 176 osadníkov.
Z daňových súpisov z obce Úbrež z rokov 1715 a 1720 poznáme mená a priezviská daňovníkov – hláv rodín, ktorých bolo v roku 1715 iba šesť a v roku 1720 desať. Zo šiestich platcov daní v roku 1715 mali najviac polí a lúk Michal Hrin, Michal Hreško a Ján Pirocha (cca po 5 hektárov), nasledovali Ján Hamar, Ján Šoltis a Ladislav Chrustič. V súpise z roku 1720 je 10 daňovníkov, poslední traja menovaní sa tam už nevyskytujú. Je tam však Michal Chrustič (pravdepodobne dedič Ladislava Chrustiča) a ďalších 6 daňovníkov: Ladislav Orloroski, Juraj Barila, Andrej Šimko, Ján Hlaváč, Peter Torma a Andrej Gondoly. Podľa Tereziánskeho urbáru bolo v Úbreži v roku 1774 obývaných 21 domov.V 2. polovici 18. storočia a v 19. storočí sa počet obyvateľov utešene rozrastal. Pri prvom sčítaní obyvateľov v roku 1828 bolo v Úbreži 103 domov a 709 obyvateľov, v roku 1869 803 obyvateľov, v roku 1880 846 obyvateľov a počet narastal až do roku 1900, keď obec Úbrež dosiahla svoje historické maximum – 1025 obyvateľov. Prispelo k tomu aj prisťahovanie 19 českých rodín, väčšinou v roku 1856.
V 20. storočí počet obyvateľov postupne klesal až do roku 1995, keď dosiahol svoje historické minimum v ére sčítania obyvateľstva - 570 obyvateľov. Pokles začiatkom 20. storočia bol zapríčinený masívnym vysťahovalectvom, najmä do USA, čiastočne aj 1. svetovou vojnou a epidémiou španielskej chrípky v októbri a novembri 1918, na ktorú zomrelo 14 obyvateľov obce. V roku 1936 žilo v Úbreži 887 obyvateľov, z toho 47 Židov, 6 Maďarov a 5 Rusov. Počas 2. svetovej vojny boli z obce deportovaní židia, ktorých tu žilo 8 rodín. Po vojne sa vysťahovalo do českého pohraničia 8 rodín, presne 47 obyvateľov. Za éry socializmu odchádzali z obce najmä mladí vzdelaní ľudia, ktorí nenachádzali v Úbreži a blízkom okolí uplatnenie.Po roku 1995 počet obyvateľov opäť stúpa z dôvodu prisťahovania nových rómskych rodín do opustených domov. V roku 1953 bolo z 821 obyvateľov 53 Rómov, všetci žili v osade Jaruška. V roku 1979 kúpili v dedine prvé 3 domy, dnes (v roku 2013) ich vlastnia vyše 40 a tvoria polovicu zo súčasných 740 obyvateľov obce.
ADMINISTRATÍVNO – ÚZEMNÁ PRÍSLUŠNOSŤ OBCE
Do roku 1918 Slovensko tvorilo priamu súčasť Uhorska v rámci habsburskej monarchie a od roku 1867 Rakúsko-Uhorska. Obec Úbrež patrila do roku 1849 do Užskej stolice, potom do Užskej župy. Na území Uhorska bolo 63 žúp z čoho 16 bolo na Slovensku. Užská župa patrila medzi najmenšie v Uhorsku a na Slovensku k nej patrilo len niekoľko desiatok dedín v okolí Sobraniec a Veľkých Kapušian, tri štvrtiny Užskej župy sa rozprestieralo na území dnešnej Ukrajiny.Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa pričlenili od 1.1.1920 slovenskú časť Užskej župy k Zemplínskej župe. Prvé administratívne členenie Slovenska sa uskutočnilo až 1.1.1923. Vzniklo 79 okresov a 6 žúp. Naša obec bola začlenená do Košickej župy. V roku 1928 boli župy zrušené a na Slovensku ostala len jedna Slovenská krajina, bolo to tzv. krajinské zriadenie. Po viedenskej arbitráži a vzniku Slovenského štátu Maďarsko zabralo veľkú časť Slovenska na juhu a juhovýchode Slovenska. Nová slovensko – maďarská hranica prechádzala aj úbrežským chotárom v oblasti Drinovca a pod Karnou. Od začiatku roku 1940 bola obnovená dvojstupňová politická správa podľa ktorej sa Slovensko rozdelilo opäť na 6 žúp a 59 okresov. Obec Úbrež bola začlenená do Šarišsko-Zemplínskej župy so sídlom v Prešove. Po oslobodení obec patrila k novému Prešovskému kraju až do vytvorenia Východoslovenského kraja v roku 1961. V roku 1990 boli kraje zrušené, zostali len okresy. Tri a pol roka po vzniku samostatnej Slovenskej republiky od 24.7.1996 vstúpil do platnosti najnovší zákon o územnosprávnom členení. Vytvorilo sa 8 krajov a 79 okresov, Úbrež patrí do Košického kraja a Sobranského okresu. Obec Úbrež bola sídlom slúžnovského okresu už v roku 1598, neskôr väčšinou patrila do okresu Sobrance, až na roky 1940–1944 a 1960-1990, keď sme patrili do okresu Michalovce.
VEDENIE OBCE
Reprezentantmi obce boli až do roku 1870 richtár a niekoľko prísažných. Boli to spravidla najbohatší a najváženejší obyvatelia obce. Richtára volili občania z viacerých kandidátov, navrhnutých zemepánom. Hoci boli volení obecnou pospolitosťou, boli za výkon svojej funkcie zodpovední zemepánovi. Okrem vlastnej správy obce a vykonávania nižšieho súdnictva mali na starosti plynulé odvádzanie poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní. Z krajinského súpisu z roku 1828 poznáme prvé mená vedenia obce. Richtárom bol Ján Gondoľ, prísažnými Ján Bukoský, Ján Koceľa, Ján Pastirik, Ján Bubrík, Juraj Čižmár, Štefan Hudzina a Michal Rešetár. Z mapy prvého katastrálneho mapovania z roku 1863 vieme, že richtárom bol vtedy Michal Martoň a prísažnými Michal Kabaj a Ján Mucha, podľa podpisov XXX na katastrálnej mape boli všetci traja negramotní.Obecná samospráva sa v Uhorsku zmodernizovala zákonom o obecnom zriadení z roku 1870. Obecné zastupiteľstvo sa skladalo z polovice najbohatších obyvateľov a polovice obecných zástupcov. Na čele obce stál naďalej richtár. Najnižšou zložkou verejnej správy boli obecné notariáty. Notári požívali vysokú spoločenskú prestíž. Funkcia notára spájala v sebe výkonný štátnu moc, ale zároveň aj kontrolnú samosprávnu právomoc. Boli volení na doživotie obecnými samosprávami. Ďalšia zmienka o richtárovi je vo Farskej kronike Rímskokatolíckej farnosti v Úbreži z roku 1888, kde je richtár Marcin spomenutý ako svedok menšej finančnej transakcie na miestnej fare.
Obecné zriadenie v Uhorsku sa stalo základom aj pre obecné zriadenie po vzniku Československej republiky. Na území Slovenska sa preberala uhorská správa v roku 1919. Samospráva do volieb nefungovala, zastupoval ju notár. Po voľbách v roku 1920 mala funkcia richtára patriť najsilnejšej politickej strane. V roku 1922 došlo k úprave obecného zriadenia. Pôsobnosť richtára prešla na starostu a predstavenstva na obecnú radu. Starostovia spravovali obecné záležitosti, riadili vnútorný život obce, vyberali dane, starali sa o obecné cesty, potoky, obecné pasienky, spolupracovali s obecným urbariátom, vystavovali dobytčie pasy na odpredaj dobytka. Pri majetkových sporoch mali starostovia aj sudcovskú moc. Hájili nielen obecný, ale aj súkromný majetok. Poškodzovateľov súkromného majetku mohli trestať peňažitou pokutou.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia bol tri funkčné obdobia starostom obce Úbrež Ján Figľar, členmi obecného zastupiteľstva boli v tom čase Juraj Chrustič, Štefan Hadvab, Pavol Ostrožnický, Michal Figľar, Majes Schonberger, Onda, Ján Antonič, Juraj Škirda, Michal Beca, Juraj Antonič, Michal Drotár, Jina , Karol Pavelka. V tridsiatych rokoch bol starostom Ján Hadvab.Obec Úbrež bola oddávna strediskovou obcou, sídlili v nej aj orgány štátnej správy. Notársky úrad tu sídlil už za Rakúskouhorskej monarchie, poznáme však meno iba jedného notára z tohto obdobia. Bol ním Štefan Tomorányi, je o ňom zmienka vo Farskej kronike ako o jednom z mnohých hostí na birmovke 28. mája 1900. V Úbreži sídlil do roku 1922 Okresný notársky úrad. Vtedy bola obci ponuknutá možnosť stať sa sídlom okresu, no predstavitelia obce túto možnosť nevyužili a tak sa sídlom okresu stali Sobrance. Od roku 1922 sídlil v Úbreži Obvodný notársky úrad, obvodným notárom bol do roku 1927 Žambokrecký, notárskym pisárom Haršanyi. V rokoch 1928-1939 bol notárom Gejza Lippai. Za Slovenského štátu bol úbrežským notárom Ján Macej. Notársky úrad mal kanceláriu najprv v starom Sztarayho kaštieli v Hadvabovej kerte, neskôr u Moščáka a napokon u Vincenta Svobodu.
Od roku 1895, keď boli zákonom zriadené matričné obvody, je nepretržite až do dnešných dní sídlom matričného obvodu aj obec Úbrež. Funkcia matrikára bola väčšinou kumulovaná najprv s funkciou notára, neskôr s funkciou administratívneho pracovníka obce.
Za Slovenského štátu právomoci volených orgánov prešli na vládneho komisára, ktorý nebol volený, ale menovaný Krajským úradom. Prvým vládnym komisárom obce Úbrež v roku 1939 bol Pavol Duda. Po ňom bol niekoľko mesiacov vládnym komisárom Jozef Kaminský, ktorý túto funkciu vykonával popri vyučovaní žiakov ľudovej školy. Od roku 1940 do roku 1944 bol vládnym komisárom Juraj Štofega. Z roku 1944 sa už zachovali v Štátnom oblastnom archíve spisové materiály. V obecnom zastupiteľstve boli v roku 1944 Pavol Hricik, Pavol Antonič, Ľudovít Žembery, Jozef Kaminský a Michal Štenko. Je zaujímavé, že v tom čase bolo na výplatnej listine obce až 9 ľudí :
Ján Tulek – obecný doručovateľ a nočný strážnik
Ján Serbák – obecný pokladník
Michal Bielohlávok – notársky pomocník
Margita Serenčová - upratovačka
Andrej Hvižďák - mínoprehliadač
Juraj Fedorčák – poľovný hájnik
Juraj Hauz – obecný pastier
Ján Kopčanský – obecný pastier
Mária Kopčanská – školská upratovačka
V januári 1945 sa už začalo úradovať aj na Obvodnom notárskom úrade, ktorý sa pretransformoval na Obvodný úrad miestnych národných výborov. Obvodný úrad slúžil obciam Úbrež, Ruskovce, Gajdoš, Fekišovce, Hnojné a jeho prvým tajomníkom bol Ján Chrustič, po ňom Pavol Mirda, zmluvnou kancelárskou pomocníčkou a zásobovacou referentkou Mária Hvižďáková. Neskôr sa funkcia tajomníka premenovala na prednostu úradu. Od septembra 1945 nastúpila do úradu ďalšia kancelárska pomocníčka Helena Brečková. Od septembra 1945 do januára 1946 bol úrad bez vedenia, od februára 1946 zastupoval prednostu úradu Michal Bielohlávok. Od 27.3.1946 bol riadnym prednostom úradu Štefan Pavlík, od 4.6.1947 ho vo funkcii vystriedal Mikuláš Kotán. 1.7. – 31.121946 pracovala na Obvodnom úrade MNV praktikantka Helena Serenčová, od 1.12.1946 nastúpila za kancelársku pomocníčku Mária Chalupová, neskôr aj Anna Hvižďáková. V roku 1950 pracovali v úrade okrem prednostu štyri kancelárske sily, posledným prijatým bol kancelársky pomocník Michal Drotár. 31.8.1950 bol Obvodný úrad MNV zrušený, vybavovanie obecných záležitosti zostalo na predsedovi MNV, jednej kancelárskej sile a tzv. ujazdnom tajomníkovi Slávskom, ktorý usmerňoval prácu MNV.
Po februári 1948 došlo v republike k veľkým politickým zmenám, k moci sa na nasledujúcich 40 rokov dostali komunisti. Vytvárali sa miestne akčné výbory, predsedom akčného výboru v Úbreži sa stal Michal Brilinský, predsedom Miestneho národného výboru Michal Kašaj. Vo voľbách, ktoré sa konali v máji 1948, bola prvykrát zavedená jednotná kandidátka všetkých politických strán. Voliči dostali dva lístky, na jednom bola jednotná kandidátka, druhý lístok bol prázdny, odovzdanie prázdneho lístka sa považoval za nesúhlas s jednotnou kandidátkou.Práca MNV zvlášť do roku 1960 bola mimoriadne náročná a zložitá. MNV organizačne zabezpečoval prideľovanie skonfiškovaných pozemkov občanom. Osobitné problémy boli so zabezpečovaním plnenia dodávkových povinností roľníkov. Často sa museli vykonávať tzv. nútené úradné výkupy. Podobné problémy boli aj s platením poľnohospodárskych daní - tu sa dávali tzv. úradné platobné výmery. V rokoch 1950-60 sa vo funkcii predsedu MNV vystriedali Ján Hamadej, Štefan Moščák, Ján Zuza, Juraj Serbák, Ján Tulek a Ján Kizivat, vo funcii tajomníka Andrej Partika, Ján Kizivat a Ľudovít Žembery.
Od roku 1960 do roku 1971 bol tajomníkom MNV Peter Argaláš, vo funkcii predsedu MNV sa vystriedali v r.1960-64 Ján Barilič, v r.1964-68 Michal Barilič, v r.1968-71 opäť Ján Barilič. Vo voľbách v roku 1971 si predseda a tajomník funkcie vymenili, za predsedu MNV bol zvolený Peter Argaláš, za tajomníka Ján Barilič. Stalo sa tak z dôvodu, že do roku 1971 bola plne platenou funkcia tajomníka, predseda MNV pracoval iba na úväzok a od roku 1971 sa to na štyri roky vymenilo. V rokoch1975-81 bol predsedom MNV Juraj Danko, tajomníkom opäť Peter Argaláš. Po odchode Petra Argaláša do dôchodku bol tajomníkom MNV v rokoch 1979-81 Pavol Škirda. V rokoch 1981-1988 bol predsedom MNV Michal Serbák, tajomníkom Ján Vataha, v rokoch 1988-1990 predsedom Čižmár a tajomníkom Miroslav Skokánek.Po páde socializmu a zrušení vedúcej úlohy KSČ bol začiatkom roku 1990 MNV zrekonštruovaný, novým predsedom MNV sa stal Ján Tomko, tajomníkom Jozef Sklár. V novembri 1990 bol v riadnych komunálnych voľbách zvolený za prvého novodobého starostu obce Dušan Maščák, podstarostom sa stal Jozef Sklár. V októbri 1993 sa Dušan Maščák vzdal funkcie starostu, do volieb ho zastupoval Jozef Kornúc. Vo voľbách v roku 1994 a opätovne aj v roku 1998 sa stal starostom obce Jozef Kornúc, v rokoch 2002, 2006, 2010 a 2014 Jozef Antonič. Od roku 2018 je starostom Martin Hvižďak, zástupcom starostu Dušan Zajac.
Chronologický prehľad vedúcich predstaviteľov obce :
1828 Gondoľ Ján - richtár
1863 Martoň Michal - richtár
1869 Drotár Ján - richtár
1888 Marcin - richtár
1900 Tomorányi Štefan - notár
1920-27 Figľar Ján - starosta, Žambokrecký - notár
1928-39 Hadvab Ján - starosta, Lippai Gejza - notár
1939 Duda Pavol - vládny komisár, Macej Ján - notár
1940 Kaminský Jozef - vládny komisár
1940-44 Štofega Juraj - vládny komisár
1945 Barilič Michal - predseda NV, Chrustič Ján - tajomník
Antonič Andrej - predseda MNV, Mirda Pavol - tajomník
1946 Hricik Pavol - predseda MNV, Bielohlávok Michal - tajomník
1947 Ščerbanovský Michal - predseda MNV, Pavlík Štefan - prednosta úradu
1948-50 Kašaj Michal - predseda MNV, Kotán Mikuláš - prednosta úradu
1950-51 Hamadej Ján - predseda MNV
1951-53 Moščák Štefan - predseda MNV, Partika Andrej - tajomník
1953-54 Zuza Ján - predseda MNV, Kizivat Ján - tajomník
1954-55 Serbák Juraj - predseda MNV
1956-57 Tulek Ján - predseda MNV
1957-59 Žembery Ľudovít - predseda MNV, Kizivat Ján - tajomník
1959-60 Barilič Ján - predseda MNV, Kizivat Ján - tajomník
1960-64 Barilič Ján - predseda MNV, Argaláš Peter - tajomník
1964-68 Barilič Michal - predseda MNV
1968-71 Barilič Ján - predseda MNV
1971-75 Argaláš Peter - predseda MNV, Barilič Ján - tajomník
1975-81 Danko Juraj - predseda MNV, Argaláš Peter - tajomník
Škirda Pavol - tajomník
1981-88 Serbák Michal - predseda MNV, Vataha Ján - tajomník
1988-90 Čižmár Štefan - predseda MNV, Skokánek Miroslav - tajomník
1990 Tomko Ján - predseda MNV, Sklár Jozef - tajomník
1990-93 Maščák Dušan - starosta, Sklár Jozef - podstarosta
1994-02 Kornúc Jozef - starosta, Drotár Milan - podstarosta
KováčJuraj - podstarosta
2002-18 Antonič Jozef - starosta, Varga Ján - podstarosta
OBCHODY A SLUŽBY OBYVATEĽOM
Do roku 1942 boli obchodníkmi v obci prevažne židia. Obchody so zmiešaným tovarom vlastnili Šimon Eichler, pôvodne Mánes, v teraz už zbúranom dome Mižákových na začiatku uličky ku Karne, Samuel Deutsch, pôvodne Berko, v starom dome Juraja Kašaja pri rímskokat. fare, Malka v dome za židovskou modlitebňou – bužňou, ktorá stále na mieste terajšieho domu Vojtecha Loumu. Prvú krčmu vlastnili tiež židia pri hlavnej križovatke, kde je teraz autobusová zastávka. Okolo roku 1900 krčmu s celým domom od židov odkúpil Hreha Hvižďák, neskôr ju prenechal synovi Michalovi. V medzivojnovom období boli otvorené aj ďalšie krčmy u Jinu a u Pavelku. Karol Pavelka mal aj obchod so zmiešaným tovarom, ďalší obchod – kramárstvo vlastnil Michal Šepič. Prvá predajňa obuvi – Baťa bola od roku 1931 v dome s krčmou u Michala Hvižďáka, neskôr sa presťahovala do domu Jána Bendu, pôvodného predavača obuvi. Ján Benda mal v dome aj predajňu textilu. Po druhej svetovej vojne vlastnil kramárstvo Ján Barilič, obchod so zmiešaným tovarom Juraj Marcin, predajňa textilu bola u Márie Mižákovej v uličke.
V roku 1940 si občania obce Úbrež založili potravné družstvo. Zakladateľmi boli Jozef Kaminský, Andrej Antonič, Juraj Štofega a Ján Hadvab. Bola to učastinárska spoločnosť so 175 členmi, ktorí vlastnili 380 účastín po 50 korún. Ročná tržba bola vyše milióna korún, z toho tretina pripadala na predaj alkoholu. Družstvo malo v Úbreži svoj obchod v prenajatom dome Kabaja, známom podľa posledného obchodníka ako obchod u Budi. Prvým predavačom v obchode bol Uličný, neskôr prevzal obchod najväčší akcionár družstva Pavol Oráč. Posledným predfrontovým predavačom bol pán s nezisteným menom, ktorý 30. októbra 1944 obchod zatvoril a spolu s ostatnými mužmi z dediny ušiel na tri týždne do vihorlatských lesov. Po návrate našiel obchod rozbombardovaný a rozkradnutý a tak z Úbreža odišiel. Po vojne bol obchod opravený, v prednej izbe bol obchod s potravinami a v zadnej krčma. Obchod aj krčmu prevádzkoval Štefan Pandoščák.Nepriaznivá zásobovacia situácia obyvateľov v Sobranskom okrese prinútila predstavenstvo Okresného zväzu spotrebných dužstiev v Sobranciach zamyslieť sa nad výstavbou vlastného veľkoobchodného skladu. Táto myšlienka bola zrealizovaná a dňa 15.10.1953 bol daný do prevádzky sklad v Sobranciach, ktorý zásoboval prevádzkové jednotky okresu. Potravné družstvo v Úbreži bolo včlenené do spotrebného družstva Jednota. V roku 1953 v jeho potravinách predávala Mária Argalášová, v pohostinstve Ján Tulek.
V rokoch 1954-55 bola budova obchodu zrekonštruovaná, vpredu bola pristavená veľká hala. Prvým vedúcim v zrekonštruovanom obchodnom dome spotrebného družstva Jednota bol Michal Drotár. Obchod mal vtedy štyri oddelenia a nakupovali v ňom ľudia zo širokého okolia. Po krátkom čase sa stal vedúcim obchodného domu Michal Antonič, ktorý ešte aj dnes predáva bicykle v Michalovciach. V dobrej tradícii obchodu aj keď s obmedzeným sortimentom pokračoval od roku 1962 aj jeho dlhoročný vedúci Jozef Buďa až do roku 1992, keď obchod zanikol.V roku 1972 bola dokončená výstavba nového obchodného domu Jednoty pri obecnom úrade. Na prízemí bol zriadený obchod s potravinami, mäsna a na poschodí krčma. V to istom roku bol poniže kostola dobudovaný aj druhý obchod Jednoty s potravinami. Obchody s potravinami slúžia dodnes (v prenájme súkromných podnikateľov), krčma bola po roku 1990 prenajatá súkromnikovi a v roku 2004 zanikla (dnes je tam kultúrny dom).
Úverové družstvo
Úverové družstvo bolo založené 28. júna 1942. Zakladateľmi boli Jozef Kaminský, Michal Šteňko, Pavol Antonič, Juraj Štofega a Juraj Hricík. Zakladajúcich členov bolo 67, neskôr počet členov úverového družstva stúpol až na 290. Kancelária úverového družstva bola najprv u Juraja Hricíka, neskôr sa presťahovala do domu najaktívnejšieho člena družstva Michala Šteňka. Ročné úspory družstva činili okolo pol milióna korún, pôžičky jeden a pol až dva milióny korún. Úspory aj pôžičky v družstve pomohli mnohým občanom pri menovej reforme v roku 1953, pretože v hotovosti sa menili peniaze nad určitú sumu v kurze 1 : 50 a na účte 1 : 5. Úverové družstvo po menovej reforme zaniklo.
Zdravotné stredisko
V minulosti bola zdravotná starostlivosť obyvateľom obce veľmi ťažko dostupná. Za rakúsko-uhorska boli najbližšie lekári v Užhorode a v Michalovciach, po vzniku ČSR a za Slovenského štátu už boli lekári aj v Sobranciach. Do Úbreža začal dochádzať ihneď po 2. svetovej vojne MUDr Rušaj. Stabilné zdravotné stredisko v Úbreži začalo vznikať v roku 1953, boli však problémy s priestormi na ambulanciu. Pravidelne tu začal ordinovať MUDr Miroszay, ktorý potom odišiel do Afriky. Druhým stabilným úbrežským lekárom bol MUDr Kotula, neskorší odborník na transplantáciu pľúc v bratislavských Kramároch. Nasledovali lekári Šidlík, Tulis, Kramár, Dankovčík, Novák, Géci, Kurák, Medek, Mičudová a od roku 1986 do roku 2010 MUDr Žofčáková.
Prvým úbrežským zubným lekárom bol MUDr Holešovský, ktorý sa staral o náš chrup od roku 1954 do roku 1989. Vystriedal ho MUDr Klamo, ktorý tu pracoval do roku 2011. Prvá zubná ambulancia od roku 1954 bola v dome Jána Serbáka pri hlavnej úbrežskej križovatke, potom sa presťahovala do domu vdovy Varmeďovej spolu s praktickým lekárom. Od roku 1964 po dokončení prvej úbrežskej bytovky boli priestorové problémy zdravotného strediska definitíne poriešené.Zo zdravotných sestier v Úbreži najdlhšie slúžili Alžbeta Antoničová pôvodne ako pôrodná asistentka, neskôr ako terénna sestra a zdravotná sestra Alica Kráľová. Zdravotné stredisko v Úbreži malo od roku 1973 stabilne k dispozícii sanitku aj so šoférom Jánom Miglecom.
Po odchode obvodnej lekárky MUDr. Žofčákovej a zubného lekára MUDr. Klama do Sobraniec, koncom roku 2011 zdravotné stredisko v Úbreži zaniklo.
Polícia
Pošta
ZAMESTNANIE OBYVATEĽOV
Poľnohospodárstvo
Obyvatelia obce sa po stáročia zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Z obilnín sa najviac pestovala pšenica a raž. Približne do roku 1930 sa oralo dreveným pluhom. Ťažnými zvieratami boli prevažne kravy, ale aj voly a kone. Poprvykrát v obci oral traktorom František Louma v roku 1940. Sialo sa ručne, prvé sejačky sa objavili okolo roku 1940. Žalo sa spočiatku kosákmi, neskôr kosami, obilie sa viazalo povrieslami do snopov a snopy sa po 21 skladali do krížov. Prvý samoviazač, ktorý obilie pokosil a poviazal do snopov sa v Úbreži začal používať v roku 1951. Snopy obilia sa pozvážali do stodôl, kde sa koncom leta, alebo v jeseni mlátilo. Mlátilo sa najprv ručne cepami, v 19. storočí sa začali na mlátenie používať zariadenia podobné sečkárňam. Okolo roku 1880 sa začala používať konská mláťačka. V roku 1900 zakúpil Hreha Hvižďák parnú mláťačku, nazývanú ohňovka.. Neskôr sa začali používať mláťačky na pohon stabilným naftovým motorom, alebo traktorom. V roku 1951 sa začala používať elektrická mláťačka, prvý kombajn na kosenie a zároveň mlátenie obila sa v obci použil v roku 1953.Vyprodukované obilie sa mlelo v úbrežských mlynoch. Prvý mlyn dal postaviť na mieste dnešného mlyna na mlynskom potoku pod cintorínom v roku 1750 gróf Sztaray. Ďalší mlyn mal gróf Sztaray na mieste známom ako Chytráčková amerika, ten však časom zanikol. Mlyn pod cintorínom od grófa odkúpil Horák a v roku 1880 Ján Macík, ktorý nahradil kamene valcami. Od roku 1933 vlastnil mlyn Macíkov zať Ján Štec, ktorý ho pre nedostatok vody v roku 1939 prestaval na pohon uhlím a v roku 1947 zbúral. V roku 1949 Ján Štec postavil na mieste starého nový mlyn na elektrický pohon najmodernejší v okrese. Dlho si ho však neužil, pretože v roku 1951 mu bol mlyn znárodnený. Starý mlynár ešte niekoťko rokov mlel v znárodnenom mlyne, ten je však už niekoľko desaťročí mimo prevádzky.
Okrem obilia sa na úbrežskej nie veľmi úrodnej pôde s nepriepustnou spodnou vrstvou tradične najviac pestovali zemiaky, kukurica a z technických plodín konope, ktoré sa v domácnostiach spracovávalo až na konopné plátno a finálne výrobky.Pred 1. svetovou vojnou sa u najväčšieho gazdu Jána Tomka vyrábal olej zo slnečnice a dyňových jadier.
V roku 1935 sa pokúšal učiteľ rímskokatolíckej školy Jozef Slivovský pestovať sóju, pokus však nebol veľmi úspešný, v roku 1955 pestovali Juraj Hvižďák, Ján Ostrožnický a Andrej Antonič vcelku úspešne ľan.Po zmene režimu v roku 1948 bol na roľníkov vyvíjaný veľký tlak formou určenia výrobnej a dodávkovej povinnosti pre verejné zásobovanie rozpisovou komisiou MNV. Za neplnenie povinných dodávok boli ukladané peňažité tresty.
24. augusta 1950 založil Ján Benda Jednotné roľnícke družstvo v Úbreži a stal sa jeho prvým predsedom, účtovníkom bol Ján Ondič. JRD obhospodarovalo 516 hektárov pôdy, pozostávajúcej z bývalej židovskej a americkej pôdy. V jeseni sa objavili v chotári traktory Strojnotraktorovej stanice v Sobranciach, ktoré orali na pozemkoch družstva. JRD zasialo 83 hektárov ozimnej pšenice. Na zeme roľníkov, nečlenov JRD, ktoré sa podľa spoločného osevného plánu mali osiať plánovite a neboli ešte zorané, úradne boli vyslané traktory, ktoré takto poorali 100 hektárov pôdy na účet jej majiteľov. V roku 1950 bolo v Úbreži 13 mláťačiek, 7 traktorov, 4 motory a 1 nákladné auto, všetko bolo ešte v tom roku v rámci likvidácie súkromného podnikania odkúpené za symbolickú sumu štátom.V roku 1951 dostalo JRD 408 oviec a 75 ošípaných a začala sa stavať maštaľ pre hovädzí dobytok, dobudovaná bola v roku 1952.
V októbri 1951 bola v Klenikoch zriadená na 20 hektároch Štátna ovocinársko – lesnícka škôlka v Úbreži, pracovalo v nej 20 - 30 ľudí.V jeseni 1953 sa JRD rozpadlo, hospodárstvo prevzali čs. štátne majetky, správa v Blatných Revištiach.
V roku 1954 tesne pred žatvou padali také krúpy, že miestami celkom zničili úrodu. V obci bola zriadená veťkovýkrmňa dobytka, ktorú prevádzkovalo RSD v Sobranciach. V prevádzke bola aj Lesná veľkoškôlka, pod vedením Františka Volavku.27. apríla 1957 bolo v Úbreži založené menšinové JRD, predsedom sa stal Michal Mašľan. Hospodárilo na 150 hektároch pôdy s veľkými problémami, ľudia družstvu neverili radšej odchádzali za prácou do priemyselných podnikov a na JRD pracovali väčšinou len príbuzní funkcionárov. Družstvo malo okrem pôdy iba 1 traktor, 1 vyorávač zemiakov, 36 kráv a 300 ošípaných.
17. decembra 1957 bolo po ťažkom presviedčaní súkromne hospodáriacich roľníkov založené celoobecné JRD, ktorého predsedom sa stal Michal Drotár a učtovníčkou Mária Argalášová. Ešte väčšie napätie v obci spôsobilo sústreďovanie hospodárskych zvierat v nasledujúcom roku. JRD hospodárilo na 1160 hektároch pôdy a pracovali v ňom väčšinou ženy, mnohí muži vtedy odišli za prácou do Ostravy. Do JRD vstúpili všetci roľníci okrem šiestich rodín : Peroch, Juraj Hric, Andrej Antonič, Michal Marcin, Karol Pavelka a Ján Lazár-kolesár.V roku 1959 sa začala výstavba nového hospodárskeho dvora JRD za Jaruškou, dovtedy bol hospodársky dvor pri fekišovskej ceste. V tom istom roku vysadili družstevníci pod vedením Jána Čakana 7 hektárov viníc nad cintorínom.
V roku 1960 sa stal novým predsedom JRD Ján Hisem zo Sobraniec a účtovníkom Eduard Patlevič z Tibavy. V tomto roku sa pestovala pšenica, raž, jačmeň, ovos, kukurica, zemiaky, ľan, ba boli tu aj pokusy s pestovaním sóje, prosa, repky olejnej a zeleniny. Pozdlž mlynského potoka z oboch strán vysadili kapustu, uhorky, kaleráby, paradajky, fazuľu a hrach.V roku 1963 sa vedúcim vinohradov stál Andrej Antonič, vinica sa zveľadila a rozšírila. V Drinovci chovalo JRD 400 oviec, bol tam postavený košiar, bača Orosz bol z neďalekej Nižnej Rybnice. Dobré výsledky sa dosahovali v chove ošípaných, o ktoré sa staral Ján Hadvab s manželkou.
V roku 1965 poprvykrát zarodil vinohrad, zo 7 hektárov sa obralo 15,4 tony hrozna. Vysadilo sa ďalších 5 hektárov viniča a z nerodiaceho sa predalo 70 000 odrezkov za 200 000 korún. V budove starej školy pod cintorínom boli liahne kurčiat, 4 pracovníčky pod vedením Pavla Hricíka zásobovali kurčatami celý sobranský a časť michalovského okresu. Liahne kurčiat boli v prevádzke do roku 1970. Činnosť JRD kulminovala, družstvo zamestnávalo 136 ľudí.V roku 1968 Hydinárske združenie v Michalovciach prevzalo od JRD Úbrež produkciu vajec, vedúcim strediska sa stal Michal Drotár, zostal v tejto funkcii 16 rokov až do odchodu do dôchodku, keď ho vystriedal Ján Regenda. Firmy sa menili, od roku 1960 to bol ŠM Michalovce, od roku 1983 Slovosivo, od roku 1989 Poľnohospodársky výrobný a inžiniersky podnik Michalovce, od roku 1993 Agrozemp Michalovce, od roku 1995 súkromný prenájom firmou Agro-Pro, od 1998 Vanes Michalovce, produkcia vajec na farme však pretrváva do súčasnosti.
V roku 1969 dochádza k zmene vo vedení JRD Úbrež, novým predsedom je Ján Čárny zo Zalužíc. Rozširujú sa vinohrady pri Jaruške 6,5 ha, aj na honoch Plotná 4 ha a Helepov hrun 4 ha.Rok 1973 bol pre poľnohospodárov mimoriadne priaznivý, boli zaznamenané rekordné úrody pšenice 31,5 q / ha a hrozna 69 q / ha. Bol oplotený vinohrad.
V roku 1975 JRD v Úbreži zaniklo po rozhodnutí z vyšších miest v rámci špecializácie a zvyšovania výroby poľnohospodárskych podnikov 5. apríla 1975 prešiel majetok aj zamestnanci JRD do Štátnych majetkov, stredisko Veľké Revištia. V Úbreži zostalo pracovať 10 ľudí v živočíšnej, 15 v rastlinnej výrobe, zostalo tu 8 traktorov a 3 nákladné autá. Vedúcim úbrežského dvora sa stal Michal Ivan z Veľkých Revíšť.Od roku 1963 v obci pracovala miestna organizácia zahradkárov a ovocinárov pod vedením Jozefa Kaminského. O prácu v organizácii bol značný záujem, hneď v prvom roku mala 95 platiacich členov.
V roku 1980 bola založená miestna organizácia drobnochovateľov. Mala 13 zakladajúcich členov, za predsedu bol zvolený Juraj Varmeďa. Svoju činnosť drobnochovatelia zamerali na chov králikov a chov hydiny. Chovatelia hydiny zmluvne zabezpečovali produkciu vajíčok liahni vo Veľkých Revištiach.Úbrežské vinice o rozlohe 46 ha prešli od roku 1984 spod Štátnych majetkov na Vinárske závody Bratislava, prevádzka Sobrance. Vedúcim úbrežského strediska bol Štefan Dekan.
V roku 1984 začala prevádzka novovybudovaného veľkokapacitného komplexu na produkciu hydinového mäsa Východoslovenských hydinových závodov. Farma produkovala v 12 halách 1200 ton hydinového mäsa ročne, ktoré spracovávali v materskej firme v Michalovciach a zamestnávala 45 ľudí. V rokoch 1993-95 bola farma prenajatá manželom Kisterovým z Markoviec. Od roku 1995 do roku 2000 bola mimo prevádzky strážená súkromnou strážnou službou. Po zrušení stráženia komplexu k 1. septembru 2000 bol za štyri mesiace do Vianoc celý komplex v zostatkovej hodnote desiatok miliónov korún rozkradnutý a zrovnaný so zemou. Po dedine korzovali menšie i väčšie skupiny Rómov z celého východného Slovenska. Prichádzali väčšinou na autách s prívesnými vozíkmi, boli zaznamenané štátne poznávacie značky Trebišova, Košíc, Spišskej Novej Vsi, Popradu, Medzilaboriec, Stropkova, Vranova n/T, ale aj bez poznávacích značiek. Hliníkové opláštenie 100 m dlhých hál bolo rozmontované za niekoľko týždňov, súčasne sa rozoberala elektrotechnika. V každej z 12 hál boli desiatky ventilátorov, ku komplexu patrila aj veľká trafostanica a náhradný dieselový zdroj el. energie, kotolňa, administratívna budova a ďalšie príslušenstvo. Po medi a hliníku nasledovalo železo, drevo, tehly, betónové preklady, betónové kocky z priekop okolo ciest, štrk, piesok, kameň a všetko ostatné, padol dokonca aj hydroglóbus. Treba však poznamenať, že popri Rómoch sa priživili aj bieli zlodeji. Posledným majiteľom komplexu bola bratislavská firma MKAZ, ktorá o farmu nemala záujem. Po prvej etape rozkrádania, keď z hál zostali len zvyšky kovových konštrukcií, firma zabezpečila riadenú demontáž zvyškov. Po skončení riadenej demontáže nasledovala ťažba štrku, piesku, kamenia z podzemných časti objektov, oplotenia a všetkého použiteľného. Na mieste bývalej farmy zostalo len obrovské smetisko, z ktorého trčí nepoužiteľný betónový komín kotolne a zvyšky budovy elektrorozvodne.
Remeslá
Druhou skupinou remeselníkov, pracujúcich s drevom, boli tesári. Najstaršou tesárskou trojicou boli bratia Štefan, Ján a Michal Mikšovci, ďalšou Michal Marga spolu s bratmi Jánom a Michal Vargovcami. Ďalšími tesármi, ešte donedávna pracujúcimi boli Vojtech Louma, Ján Drotár a Vincent Svoboda.
Treťou skupinou remeselníkov pracujúcich s drevom boli kolesári Michal Cuprik, Ján Lazár a Vojtech Louma. Vojtech Louma začínal ako kolesár, pracoval v tesárskej partii, ale jeho celoživotnou profesiou bolo stolárstvo. Vyučeným kolesárom bol aj Jozef Jína, ktorý však toto remeslo nevykonával.Veľmi dôležitým remeslom bolo kováčstvo. K najstaršej generácii úbrežských kováčov patrili Ján Topoľan a Ondo. Najuznávanejším kováčskym majstrom bol Michal Melničák, ktorý vykonával kováčske remeslo aj v USA. V Úbreži po ňom zostalo niekoľko ohrádok hrobov na miestnom cintoríne, ako aj ohrádka kríža pred terajšou školou. Vyučili sa u neho kováči Ján Zahorčák, Michal Mižák, ako aj jeho syn Eugen Melničák, ktorý zostal v USA. Ďalšími kováčmi boli Anton Chytráček, Ján Kaminský a Michal Cuprik, ktorý sa však kováčskemu remeslu dlho nevenoval. Po rozšírení zváracích agregátov vymiznutí koní, ktoré bolo treba podkuvať, kováčske remeslo v obci zaniklo.
Ďalšími zaniknutými remeslami sú obuvníctvo, ktorému sa venovali Ladislav a Viliam Ruda a remenárstvo Gejzu Humeňanského.V rámci prevadzkárne MNV sa vykonávalo aj klampiarsvo, ktoré do Úbreža priniesol vyučený klampiar Emil Maščák, dlhoročný vedúci prevadzkárne.
MIMORIADNE UDALOSTI
- Roky 1723, 1726 a 1729 boli veľmi neúrodné, na dobytok prišiel mor a na poliach sa katastrofálne rozmnožili myši.
- V rokoch 1734 a 1735 boli veľké povodne, po nich nasledovalo sucho a veľké mrazy.
- V novembri a decembri 1885 prepukla v dedine epidémia kiahní, zomrelo veľa ľudí, najmä detí, v školách sa nevyučovalo.
- V auguste 1889 zástupca Užhorodskej župy oznámil obyvateľstvu župy, že pre stále sa rozširujúcu chorobu slintavky sa zakazujú trhy zvierat v obciach Szerednye , Csap, Veľké Kapušany, Sobrance, Úbrež, Veľkyj Bereznyj , včetne trhov ošípaných, ktoré sa konali každú stredu v Užhorode, s výnimkou predaja koní.
- 26.marca 1898 prepukol najväčší požiar v histórii obce. Zhorelo 49 gazdovských domov, kostolná veža aj škola s učiteľským bytom. Požiar vypukol v dome Adamčíka, rozšíril sa po rímskokatolícku faru, od ktorej preskočil na kostol a z neho na druhú stranu ulice, kde zhorela škola a všetky domy až po dom Slivku. Kostolná veža včítane zvonov bola zničená. Kostol bol nedostatočnč poistený, poisťovňa vyplatila len 1520 zlatých, škoda bola oveľa väčšia. Opravu zrealizoval tesár Anton Šesták z Michaloviec. Kov zo zničených zvonov (293 kg) sa predalza 23 zlatých. Nový 399-kilogramový zvon bol kúpený za 688 zlatých. Za zhorenú strechu školy poisťovňa vyplatila 450 zlatých.
- V roku 1900 zhorela veža na gréckokatolíckom kostole. Zároveň zhoreli 4 domy a pri požiari zahynuli 2 deti (4-ročný Juraj Serbák a 5-ročná Anna Miľová).
- 17. marca 1914 ničil v obci Úbrež veľký požiar. Rímsko-katolícka škola aj s vedľajšími budovami úplne zhorela, oheň sa rozšíril, zhoreli všetky stodoly od školy až po cerkev. Škody presiahli 30 000 korún, z čoho poisťovňa uhradila len zlomok.
- V októbri a novembri 1918 zúrila v obci epidémia španielskej chrípky, ktorej podľahlo za 28 dní 14 ľudí.
- Začiatkom augusta 1931 v dôsledku sucha a vetra vypukol požiar, pri ktorom zhorelo 6 gazdovstiev. Škodu odhadovali na milión korún, informovali o tom denník Slovák a týždenník Slovenská Pravda.
- V roku 1933 zhorel dom s krčmou Michala Hvižďáka (pri krížovatke), pri požiari zhorel aj stoh slamy a mláťačka.
- V roku 1934 v Sobraneckom okrese, obzvlášť v obciach Úbrež a Tibava pôsobil veľké škody prasačí mor, ktorý bol dovlečený zo susedného michalovského okresu. Úrady sa dozvedeli o epidémii neskoro, napr. v obci Úbrež vtedy už uhynulo 40 zvierat a ochorelo ďalších 20. V susedných obciach boli taktiež veľké straty, v michalovskom okrese bol v niektorých obciach úhyn celkového stavu ošípaných.
- V apríli 1838 v obci Úbrež Andrej Timko, 20 ročný mládenec, stojaci pred nástupom na vojenčinu pred odvedením pýtal od svojej matky-vdovy peniaze na krčmu. Keď mu ich matka odmietla dať, tak v zúfalstve zašiel do stodoly a s revolverom sa strelil do srdca. Na mieste zomrel.
- V roku 1939 zhoreli stodoly aj s nevymláteným obilím od Michala Kuruca po Slivku.
- V roku 1940 zhoreli domy uprostred obce od Jána Figľara po Juraja Štofegu.
- Veľký požiar bol v roku 1987 na hydinárskej farme Štátnych majetkov, kde zhorela hala aj s 23 000 nosnicami. Zaujímavosťou bolo, že jedna sliepka požiar prežila. Po uvoľnení zhoreniska hasičmi a políciou sa desiatky Rómov z celého okresu prehrabovali v popole a vyberali si do vriec pečené sliepky.
- Ešte väčšiu inváziu Rómov, tentoraz z celého východného Slovenska, zaznamenala obec v posledných mesiacoch roku 2000 po zrušení strážnej služby v areáli bývalej hydinárskej farmy Východoslovenských hydinárskych závodov. Moderná farma na produkciu 1 200 ton morčacieho mäsa ročne bola v prevádzke od roku 1984 do roku 1994. Súčasťou farmy okrem 12 veľkých 104-metrov dlhých hál boli aj moderná veľkokapacitná trafostanica a výkonný náhradný dieselový zdroj energie, kotolňa, administratívna budova a ďalšie príslušenstvo. Po zrušení stráženia farmy bol objekt v zostatkovej hodnote okolo 100 miliónov Sk za niekoľko mesiacov zmenený na najväčšie smetisko v okolí. Prvý mesiac dedinou denne hrmotali desiatky rôznych áut s prívesnými vozíkmi s rôznymi EČ od Popradu po Trebišov. Hliníkové opláštenie hál bolo rozmontované za niekoľko týždňov, súčasne sa demontovala elektrotechnika. Po farebných kovoch nasledovalo železo, drevo, betónove preklady, betónove kocky z priekop okolo ciest, tehly, štrk, piesok, kameň a všetko ostatné, padol dokonca aj hydroglóbus. Ako pamiatka na farmu zostal Úbrežanom na okraji smetiska trčať betónový komín kotolne a nepoužiteľné zvyšky budovy trafostanice.
- 2. mája 2003 o 22.14 hod. sa Úbrež ocitla v blízkosti epicentra zemetrasenia so silou 4,2 stupňa. Zemetrasenie poškodilo 57 domov, väčšinou išlo o popraskané múry a omietky, padlo aj niekoľko starých komínov.
- Dňa 21. februára 2008 v poludňajších hodinách vypukol požiar v jednej z chatrčí v rómskej osade. Požiar vznikol od plynového variča a rýchlo sa rozšíril na okolité chatrče, tvoriace komplex domu č. 261, pozostávajúci z pôvodného murovaného domu Júlie Gojdovej a chatrčí, pozliepaných z rôznych materiálov okolo domu. V čase požiaru malo trvalý pobyt v komplexe domu 55 obyvateľov, o prístrešie prišlo 40 Rómov, niektoré murované chatrče sa hasičom, zasahujúcim so 4 vozidlami podarilo zachrániť.
- 23. augusta 2018 nad ránom zhorel z neznámych dôvodov dom č. 64 (bývalý dom Imricha Mondoka).
Ďalšie kapitoly histórie obce (cirkvi, školy, kultúry a športu) sú na týchto webstránkach v príslušných sekciach. Historické fotografie sú vo Fotogalérii pod názvom „História“.
Doplnenie histórie - Úbrež v roku 1869
Pred 150 rokmi (k 31.12.1869) sa uskutočnilo prvé moderné sčítanie obyvateľov v Uhorsku. Zapisovalo sa do sčítacích hárkov, ktoré boli vypĺňané pre každý dom zvlášť. Na hárku boli uvedení všetci obyvatelia domácnosti menom a priezviskom, vrátane slúžok a paholkov (ale aj tovarišov, alebo učňov pri remeselníckych domácnostiach), s uvedením roku a miesta ich narodenia, povolania, ba dokonca s uvedením gramotnosti (či vedeli čítať a písať). Zapísať sa mali aj osoby patriace k rodine, ktoré neboli samostatné a boli mimo domova (vrátane vojenskej služby). Jazykom sčítacích hárkov bola maďarčina (vrátane zápisov). Na titulnej strane sčítacieho hárku sa nachádzal okrem čísla domu aj jeho popis (kuchyňa, izby, komora, pivnica, atď.) s uvedením toho, či niektorá z miestností slúži na obchodné účely.
Do roku 2013 sa sčítacie hárky Užskej župy, do ktorej patrila aj obec Úbrež, považovali za stratené. Vo všetkých médiach sa uvádzalo, že sa nezachovali, napokon ich objavili v oblastnom archíve v Berehove na Ukrajine. Po niekoľkoročnom úsilí sa mi podarilo získať skeny všetkých sčítacích hárkov obce Úbrež.
Podľa sčítacích hárkov z roku 1869 bolo v Úbreži 803 obyvateľov (podobne ako v súčasnosti), ktorí žili v 159 domoch. Najväčším prekvapením pri anylýze sčítacích hárkov bol pre mňa fakt, že najstarší obyvateľ obce mal iba 71 rokov (v súčasnosti žije v Úbreži vyše 50 ľudí nad 70 rokov). Priemerný vek bol nízky, detí do 15 rokov bolo 55 % z celkového počtu obyvateľov. Väčšina obyvateľov bola negramotná, len 2 roky pred sčítaním bola zavedená 6-ročná povinná školská dochádzka. Richtárom obce bol 39-ročný gazda Ján Drotár, ženatý, otec 3 synov a 2 dcér. Richtár bol na rozdiel od richtára z roku 1863 gramotný.
Najčastejšie sa tu vyskytovali priezviská Serbák (5 domov, 24 osôb), Barilič (5 domov, 24 osôb), Drotár (5 domov, 21 osôb), Eštok (4 domy, 22 osôb), Majerník (4 domy, 19 osôb), Mucha (4 domy, 19 osôb), Tomko (4 domy, 17 osôb). Z krstných mien boli najpoužívanejšie Michal, Ján, Juraj, Mária, Anna a Alžbeta, v českých rodinách Jozef, Vincent, František, Mária a Katarína, v židovských Dávid, Natan, Neti a Rozi.
Národnosť sa na sčítacích hárkoch neuvádzala, iba miesto narodenia a vierovyznanie. Rímskokatolíkov bolo v čase sčítania 407, gréckokatolíkov 321, židov 65 a reformovaných 10. Správcom rímskokatolíckej farnosti bol Martin Fridmanský, kantorom a učiteľom Štefan Palička. Správcom gréckokatolíckej farnosti bol Ján Vajda, kantorom a učiteľom Ján Mončák.
V Úbreži žilo 19 českých rodín (83 osôb), ktoré sa prisťahovali do Úbreže v poslednom desaťročí pred sčítaním. Je zaujímavé, že väčšina z nich sa prisťahovala v rokoch 1860-63, teda v čase budovania rímskokatolíckeho kostola. Všetky české rodiny boli rímskokatolíckeho vierovyznania. Väčšina Čechov prišla z vidieka stredných, východných Čiech a z Ostravska, iba mlynár Ferenc Miler z Prahy a Jozef Čejka z Pardubíc. Z 19 hláv českých rodín boli 5 gazdovia (Karel Svoboda, Ferenc Zuza, Vencel Pokorný, Jozef Chytráček a Vencel Horák), 5 nádenníci (Jozef Čejka, Ferenc Jina, Vencel Matušek, Ferenc Neuman a Antal Scholcz, 4 murári (Ján Heller, Ferenc Krejčik, Jozef Ordenický a Vencel Riva), 1 kováč (Jozef Hochman), 1 kolesár Ján Houdinský), 1 krajčír (Jozef Horák), 1 mlynár (Ferenc Miler) a 1 dôchodca - bývalý riaditeľ zlievarne vo Vyšných Remetách (Albert Pondelíček, manželku mal z Budapešti).
Žilo tu aj 13 židovských rodín, s počtom osôb od 1 do 10 (podobne ako u väčšinového obyvateľstva), spolu 65 osôb. Podľa miesta narodenia jednotlivých osôb sa dá povedať, že do Úbreže sa väčšina Židov prisťahovala až v 19. storočí z obcí užskej a zemplínskej župy. Z 13 hláv židovských rodín sa iba dvaja narodili v Úbreži. Čo sa týka povolania, 5 hláv židovských rodín boli nádenníci (Natan Virthofer, Natan Schwarz, Jezko Moskovicz, Natan Feldman a Czilia Elio), 4 nájomcovia pôdy (Abrahám Berkovicz, Efraim Moskovicz, Samuel Braun a Solomon Herskovicz) 1 krčmár – výčapník (Dávid Klein) a 3 obchodníci (1 s potravinami – Elias Mandel, 2 s rozličným tovarom – Abrahám Moskovicz a Zali Schwarz).
Z ostatných obyvateľov (okrem Židov a Čechov) sa väčšina hláv rodín živila ako gazdovia, alebo nádenníci. Z remeselníkov tu bol druhý kováč (Ján Kazimír), druhý kolesár (Pavol Varga), druhý mlynár (Andrej Kozma), stolár (Štefan Rochňak), zámočník (Štefan Žember), obuvník (Ferenc Gorovič), valchovač - výrobca plsteného súkna z vlny (Ján Buško), garbiar- kožušník (Ján Voľanský), cestár (Michal Poľanský).
V Úbreži mal rozsiahle majetky aj gróf Béla Sztaray. Aj keď tu nežil, vlastnil tu kaštieľ, dom v dedine, mlyn, 300 oviec, rozsiahle pozemky a lesy. Mlyn aj časť pozemkov prenajímal, o les sa mu staral hájnik (Ján Bajuz), v dome žil správca jeho majetku s rodinou.
Väčšina domčekov, prikrytých slamou, pozostávala len z kuchyne a jednej izby. Z hospodárskych zvierat väčšina gazdov vlastnila 1 alebo 2 kravy, v dedine bolo 26 párov koní a 16 párov volov, 330 oviec, 30 kôz, 8 svíň a 10 včelích úľov.
Podoba obce je známa z roku 1863 (6 rokov pred sčítaním) z prvého katastrálneho mapovania obce. Rozmiestnenie domov v obci bolo podobné ako dnes, akurát „na hracke“ (hlavná cesta) boli len 3 domy.
Ján Serbák, admin webstránky a kronikár
SČÍTANIE ĽUDU V ROKU 1930
V Štatistickom lexikóne obcí v Republike Československej z roku 1936 sú uvedené výsledky sčítania ľudu z 1. decembra 1930. Z nich sa dozvieme, že obec Úbrež bola s 887 obyvateľmi tretia najväčšia obec v okrese Sobrance po Bežovciach a Záhore. Zaujímavosťou je, že mesto Sobrance malo pri sčítaní menej obyvateľov (1522) ako Bežovce (1571). V okrese bolo vtedy 50 obcí, teraz je ich 46. Nepatrili tam Lekárovce, Ruský Hrabovec a Ruská Bystrá, navyše oproti súčasnosti patrili do okresu Sobrance Závadka, Hnojné, Nemecká Poruba, Jovsa, Kusín, Klokočov a vtedy samostatná obec Gajdoš. V okrese boli len 4 pošty s telegrafom a telefónom, v Sobranciach, Bežovciach, Úbreži a Remetských Hámroch. Obec Úbrež bola jedným z 10 sídiel obvodného notariátu v okrese. Pod obvodný notariát v Úbreži patrili obce Úbrež, Fekišovce, Gajdoš, Hnojné a Ruskovce (spolu 2085 obyvateľov). V okrese bolo 6 žandárskych staníc, v Sobranciach, Úbreži, Remetských Hámroch, Tibave, Krčave a v Jenkovciach. V tabuľke štatistického lexikónu je uvedená aj rozloha katastrálneho územia obce Úbrež, ktorá je totožná so súčasnou (1716 hektárov), počet domov 188, prítomné obyvateľstvo úhrnom 887, národnosť československých štátnych príslušníkov, počet cudzozemcov a náboženské vyznanie prítomného obyvateľstva.
Od historika Vavrinca Žeňucha som získal odkaz na sčítacie hárky obce Úbrež z roku 1930, ktoré sú už zverejnené na internete. Sčítací komisári Karol Žembery a Vojtech Haršanyi vyplnili sčítací hárok za každý dom. Zapísaní boli iba prítomní v dome v rozhodujúcom momente sčítania, v noci z 1. na 2. decembra 1930. Do sčítania neboli zarátaní tí, ktorí sa nachádzali v zahraničí. Kto sa nachádzal mimo svojho bydliska v rámci Československa, bol zapísaný tam, kde sa práve nachádzal (nemocnice, hotely, ubytovne, kasárne, väzenie, na návšteve u príbuzných a pod.). V Úbreži sa v čase sčítania nachádzalo 887 ľudí. Na opačnej strane sčítacieho hárku mali byť uvedené neprítomné osoby a kde a za akým účelom sa nachádzajú. Bohužiaľ tieto zadné stránky sčítacích hárkov neboli vyplnené, hoci zo zoznamu prítomných osôb v dome bolo často jasné, že vydatej žene chýba doma manžel. Sčítanie prinieslo viaceré nové údaje. Základné údaje, ktoré nám tieto sčítacie hárky poskytujú, sú meno a priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia, pomer k prednostovi domácnosti (majiteľ, alebo nájomca domu, resp. bytu). Novinkou pri sčítaní bolo zisťovanie plodnosti žien (koľko detí porodila a koľkí z nich zomreli), predchádzajúce bydlisko spolu s dátumom prisťahovania, dátum posledného sobáša, prípadne ovdovenia alebo rozvodu. Ďalej sa zisťovali povolanie a postavenie v zamestnaní, štátna a domovská príslušnosť, národnosť podľa materinskej reči, náboženské vyznanie, znalosť písania a čítania, telesné chyby ako napríklad slepota, hluchota, strata končatiny.
Na dvoch osobitných sčítacích hárkoch bol zoznam majiteľov domov. V Úbreži bolo v roku 1930 188 domov, z toho 8 neobývaných. Číslovanie domov bolo v rovnakom poradí ako v súčasnosti, čísla domov však nesedia so súčasnými, v neznámom období sa domy prečíslovali. Pri hlavnej ceste smerom na Remetské Hámre boli domy len po súčasný neobývaný dom č. 92 Dankových (naposledy tam žila rodina Szollosiovcov) a po bývalý dom Sirákových č. 117. Na konci dediny smerom k Remetským Hámrom bol ešte osamelý dom Hospodárových. Smerom ku Gajdošu bol posledný dom Juraja Dudu (neskôr mal na tomto pozemku dom č. 151 Melničák). Na opačnej strane cesty bol posledný dom Žemberyho č. 164. Smerom k Fekišovciam bol posledný dom vľavo Michala Mikšu (pred terajšou hydinárskou farmou) a vpravo bol len dom Jozefa Jinu. Zvyšok dediny bol zastavaný podobne, ako v súčasnosti, v cigánskej osade Jaruška boli len 2 domy (32 osôb). Na mieste dnešného obecného úradu a kultúrneho domu s obchodom bola obecná nezastavaná plocha (pažiť), na ktorej sa hrali deti a občas sa vykupoval dobytok, alebo konali trhy. Naproti súčasnému obecnému úradu, kde je teraz parčík, bol veľký dom s krčmou Michala Hvižďáka. Väčšina obyvateľov žila vo vlastných domoch, časť v prenajatých.
Majiteľ domu č.181 v osade Jaruška Juraj Adam (29.6.1882) sa prisťahoval do Úbreže v roku 1901 z rodných Veľkých Kapušian spolu s manželkou Máriou, narodenou v Úbreži (25.12.1884). Zosobášili sa 27.2.1899, narodilo sa im 14 detí, z toho 7 zomrelo. V čase sčítania v roku 1930 žilo v dome 18 osôb. Okrem majiteľa domu a jeho manželky tu žil syn Juraj Adam (1905) s manželkou Annou (1908) a ich deťmi Máriou, Jozefom, Júliou, Teréziou, Alžbetou a Helenou, dcéra Alžbeta (1909) s manželom Jozefom Goroľom (1909) a ich synom Jozefom. Okrem nich žili v dome príbuzný slepý žobrák Jozef Šugar (1869) s manželkou Alžbetou (1895), nezákonná dcéra Helena Demeterová ((1913), švagor Štefan Horňák (1911) a syn od prvej ženy Juraj Horňák (1893). Majiteľ domu č.182 v osade Jaruška Daniel Adam, narodený v roku 1887 vo Veľkých Kapušanoch sa prisťahoval do Úbreže v roku 1926 z Ruskoviec spolu s manželkou Máriou, narodenou v Ruskovciach v roku 1890. Zosobášili sa v roku 1906, Mária porodila 10 detí, z toho 2 zomreli. V čase sčítania v roku 1930 žilo v dome 14 osôb. Okrem majiteľa domu a jeho manželky s nimi žil ženatý syn Pavel Tokár (1907) s manželkou Veronou (1908), ako aj slobodní synovia Jozef Horňák (1909), Ján Horňák (1911), dcéra Terézia Adamová (1913) a synovia Juraj Adam (1922), Michal Adam (1924) a dcéra Verona Adamová (1927). V dome žili aj majiteľova príbuzná, rozvedená Terézia Sakajtó (1890) s dcérou Annou (1921) a siroty Alžbeta Papová (1914) a Ján Surmai (1925).
Čo sa týka gramotnosti, v osade nevedel nikto čítať ani písať, takže ak odpočítame 6 detí do 8 rokov, bolo v osade Jaruška 26 negramotných ľudí. V ostatných 178 domoch v obci žilo 43 plne negramotných ľudí a ďalších 7 čiastočne negramotných (vedeli len čítať, nevedeli písať). Jednalo sa väčšinou o starých ľudí, alebo sluhov.
Najstaršou obyvateľkou obce Úbrež bola 90-ročná Anna Hochmanová, najviac detí porodila jej dcéra Anna Kizivatová (16, z toho 7 zomrelo). Rodina Hochmanovcov a Kizivatovcov sa prisťahovala do Úbreže z Čiech v roku 1869, na sčítacích hárkoch má zapísanú českú národnosť iba Anna Hochmanová, potomkovia už majú slovenskú národnosť, aj keď sa niektorí narodili v Čechách. Slovenskú národnosť mala zapísanú väčšina obyvateľov, prisťahovaných v 19. storočí z Čiech. Českú národnosť malo zapísanú iba 13 obyvateľov, maďarskú 6, rusínsku 5, židovskú 47. Aj keď sčítací komisári uvádzali národnosť slovenskú a českú, v štatistickom lexikóne je iba kolónka národnosť československá, kde sú spočítaní Česi aj Slováci spolu (v 1. ČSR sa uznával len národ československý).
Štátnu príslušnosť inú ako československú malo 41 osôb, z toho 16 maďarskú (2 rodiny Borových, rodina Dolynaiových a Trún), 15 poľskú (rodiny Kaminských, Chmurových, Glotkových, Dankových a 2 sluhovia Ján Matyáš a Jozef Andruško), Jozef Serenča mal štátnu príslušnosť USA a 9 osôb malo štátnu príslušnosť zapísanú ako spornú. Okrem štátnej príslušnosti sa zisťovala aj domovská príslušnosť (niečo ako dnes trvalý pobyt). Domovská príslušnosť sa posudzovala u prisťahovalcov veľmi prísne, muselo ju schváliť obecné zastupiteľstvo s tým, že nie sú záťažou pre obec. Niekedy sa čakalo na schválenie domovskej príslušnosti dlhé roky. Niektorí prisťahovalci (najmä sluhovia) mali uvedenú domovskú príslušnosť v obci, z ktorej pochádzali, niektorí mali uvedené „domovská príslušnosť neustálená“.
Podľa náboženského vyznania bolo v Úbreži v roku 1930 453 gréckokatolíkov, 369 rímskokatolíkov, 6 evanjelíkov reformovaných (kalvínov), 5 evanjelíkov augsburského vyznania (luteránov), 50 izraelitov a 4 osoby majú v kolónke náboženské vyznanie označené iné, alebo bez vyznania. Rozdiel medzi počtom izrealitov (50) a židov (47) spočíva v tom, že 3 osoby so slovenskou národnosťou mali označené náboženské vyznanie izraelita.
V Úbreži žilo v roku 1930 9 židovských rodín, spolu 47 osôb. Čo sa týka povolania, 4 mali obchod so zmiešaným tovarom (Samuel Ecker, Jozef Deutsch, Simon Eichler a Róza Deutsch), Samuel Kohn vlastnil krčmu, Salamon Karchenbaum bol obchodníkom s obilím, Adolf Berkovič obchodník s dobytkom, Herman Feldman a Mayer Schonberger boli roľníci. Modlitebňu mali v dome č. 23 Samuela Eckera (medzi Barilom a Varmeďom), židovský cintorín bol pol kilometra za dedinou smerom na Remetské Hámre.
Väčšina obyvateľov sa živila poľnohospodárstvom najmä na vlastnom majetku, žila tu aj desiatka nádenníkov, ktorí pracovali u bohatších gazdov. Na sčítacích hárkoch sa nachádza aj 13 sluhov a 10 služiek. Okrem židovských obchodníkov a krčmára tu mali krčmu ešte Michal Hvižďák a Karol Pavelka, Pavelková manželka Anna mala obchod s rozličným tovarom, Michal Šepič kramárstvo, Ján Drotár a Michal Cuprík trafiku. Karol Pavelka bol aj stolárskym majstrom s pomocníkom a 3 učňami. Stolárskymi majstrami boli aj Anton Kizivat a Karol Žembery, stolárskymi tovarišmi (pomocníkmi) boli Ján Mondok, Ján Hajduk a Jozef Louma, stolárskymi učňami Ján Lukáč, Štefan Lukáč, Juraj Marcin a Ludvík Louma. Žili tu aj 4 kováči (Michal Topoľan, Ján Kaminský, Anton Chytráček a Ján Zahorčák), kováčsky pomocník Jozef Louma a kováčsky učeň Ján Petrík. Boli tu aj tesári Michal Mikša, Štefan Mikša a tesárski pomocníci Ján Mikša a Ignac Michalík. S drevom pracovali aj kolári Michal Cuprík, Jozef Jina a kolársky pomocník Juraj Havrila. Z remeselníkov žili a pracovali v Úbreži aj strojníci Alexander Bor a Ľudovít Bor, obuvník Viliam Ruda, obuvnícky pomocník Július Bor, mláťačkár Andrej Oráč, autobusár Juraj Hvižďák, cestár Ján Zahorčák, mlynár Ján Lajčák, mlynársky pomocník Jozef Serenča, uhliarsky nádenník Peter Slovinka. 6 tehliarskych nádenníkov z osady Jaruška (Daniel Adam, Juraj Adam, Pavel Tokár, Jozef Horňák, Juraj Horňák, Jozef Goroľ) pracovalo v tehelni v Užhorode, z osady bol aj hudobník Juraj Adam ml. Lesným hájnikom v Karne, ktorú vlastnil Alexander Staray bol Aladar Bor, pôrodnou asistentkou Mária Voľanská, zvonárom v kostole Gejza Humeňanský, pastierom svíň Juraj Bereš.
V Úbreži bola obvodná žandárska stanica, žili tu vrchný strážmajster Jozef Záveský a strážmajstri Bedřich Chochola, Otmar Rezek, Stanislav Jonáš a Jozef Homer (jediný slovák). Žandárska stanica bola u Hrehu Hvižďáka v dome pri ruskovskej ceste. Bol tu aj obvodný notársky úrad, žil tu notár Gejza Lippai a notársky pomocník Jozef Harsanyi. Obvodný notársky úrad bol u Františka Svobodu (teraz tam má dom Vincent Svoboda). Na poštovom úrade pracovala notárova manželka Ella Lippaiová a poštový posol Juraj Kočan. Pošta sídlila u Karola Žemberyho. Žil tu aj správca a učiteľ gréckokatolíckej školy Július Hugec, učiteľ rímskokatolíckej školy Ján Halász, gréckokatolícky farár Ján Malinič, rímskokatolícka fara nebola v čase sčítania obývaná (bolo to tesne pred nasťahovaním nového farára Štefana Granatiera). Starostom obce Úbrež bol Ján Hadvab, obecným sluhom Ján Voľanský. Zaujímavosťou je, že v obci žili iba dvaja penzisti, obaja maďarskej národnosti, poštová penzistka Anizia Dolynai a penzista Ján Trún.
Ján Serbák, admin webstránky a kronikár