Obec Úbrež rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

 

História cirkvi

Väčšina obyvateľov obce sa hlási ku kresťanskému vierovyznaniu. Prvá písomne doložená správa o kostole na cintoríne v Úbreži je z roku 1374. V tradícii ľudu sa udržuje, že na starom cintoríne bol drevený kostol a pod cintorínom kláštor emeritov-rehoľníkov. Úbrežská gréckokatolícka farnosť existuje minimálne od roku 1747, vtedy sa konalo sčítanie farností Mukačevského eparchiátu a je tam zmienka o drevenom chráme sv. Mikuláša v Úbreži. Podľa najnovších výskumov bola gréckokatolícka farnosť v Úbreži založená 4. mája 1722. PhDr. Vavrinec Žeňuch z Prešovskej univerzity vo svojej štúdii píše: "Mukačevský biskup Bizanczy ako obradový vikár nemal právo utvárať farnosti. Túto činnosť stále preberajú zemepáni, ktorí činnosť oznamovali biskupovi do Mukačeva. Konali tak na základe patronátu nad farnosťou. Takýto prípad sa zachoval z dediny Úbrež, keď 4. mája 1722 oznámila Katarína Pongrác Nagymihályiová, že založila farnosť (Czerkóhaz Parochiális). Oznámenie o vzniku farnosti bolo spísané pred Žigmundom Muslayom a ako členovia miestnej obce ho podpísali Ján Piroha, Michal Hruszták, Juraj Kota a Michal Heroska. Farnosť nijako nespomína uniatov ani konkrétny obradový rítus, či meno prvého presbytera. Je vidieť, že ani zemepáni nerozlišovali medzi uniatmi či pravoslávnymi, ale ako autoritu v tejto záležitosti vnímali biskupa v Mukačeve. Miestny drevený chrám požehnal biskup Bizanczy, nakoľko sa na prestole v chráme ešte v roku 1752 nachádzal ním požehnaný antimension. Fara bola postavená zemepánom Feketem. Udialo sa tak však v období po roku 1722 do roku 1752.  Nová farnosť vznikla v blízkosti farností Poruba pod Vihorlatom, Nižná Rybnica a Vyšná Rybnica, ktorých správcovia boli v roku 1717 pravoslávni. Teda obrat ku unionizmu musel nastať v 20. rokoch 18. storočia."

Terajší gréckokatolícky chrám z roku 1854 bol zasvätený sviatku Zoslania Ducha Svätého. 

Počet rímskokatolíckych veriacich sa začal zvyšovať až po vzniku rímskokatolíckej farnosti v roku 1863, keď si veriaci postavili kostol svätého Štefana - kráľa aj faru. Dovtedy patrili pod rozsiahlu farnosť Tibava s 37 filialkami.

Ešte pred násilným ukončením pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom v roku 1950 počet gréckokatolíckych veriacich mierne prevažoval nad počtom rímskokatolíkov. Väčšina gréckokatolíkov sa podrobila vôli štátu, stali sa pravoslávnymi a chodili ďalej do svojho chrámu. 8 rodín s prestupom nesúhlasilo, začalo chodiť do rímskokatolíckeho kostola a odvtedy sa rímskokatolícka cirkev v obci stala dominantnou. Pravoslávni museli po roku 1989 vrátiť chrám gréckokatolíkom a sami si postavili nový chrám. V súčasnosti v obci máme 3 farské úrady.

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2021 sa prihlásilo k rímskokatolíckej cirkvi 412 obyvateľov, k pravoslávnym 243, ku gréckokatolíckej cirkvi 118, k Spoločnosti Svedkovia Jehovovi 11, ku kalvínom 5, k evanjelikom 4, k Cirkvi adventistov siedmeho dňa 3, k Apoštolskej cirkvi 1, bez vyznania je 131 občanov a 94 občanov kolónku náboženské vyznanie nevyplnilo.