Obec Úbrež rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

 

Doplnenie histórie obce - Sčítanie ľudu v roku 1930

 07.01.2023

SČÍTANIE ĽUDU V ROKU 1930

V Štatistickom lexikóne obcí v Republike Československej z roku 1936 sú uvedené výsledky sčítania ľudu z 1. decembra 1930. Z nich sa dozvieme, že obec Úbrež bola s 887 obyvateľmi tretia najväčšia obec v okrese Sobrance po Bežovciach a Záhore. Zaujímavosťou je, že mesto Sobrance malo pri sčítaní menej obyvateľov (1522) ako Bežovce (1571). V okrese bolo vtedy 50 obcí, teraz je ich 46. Nepatrili tam Lekárovce, Ruský Hrabovec a Ruská Bystrá, navyše oproti súčasnosti patrili do okresu Sobrance Závadka, Hnojné, Nemecká Poruba, Jovsa, Kusín, Klokočov a vtedy samostatná obec Gajdoš. V okrese boli len 4 pošty s telegrafom a telefónom, v Sobranciach, Bežovciach, Úbreži a Remetských Hámroch. Obec Úbrež bola jedným z 10 sídiel obvodného notariátu v okrese. Pod obvodný notariát v Úbreži patrili obce Úbrež, Fekišovce, Gajdoš, Hnojné a Ruskovce (spolu 2085 obyvateľov). V okrese bolo 6 žandárskych staníc, v Sobranciach, Úbreži, Remetských Hámroch, Tibave, Krčave a v Jenkovciach. V tabuľke štatistického lexikónu je uvedená aj rozloha katastrálneho územia obce Úbrež, ktorá je totožná so súčasnou (1716 hektárov), počet domov 188, prítomné obyvateľstvo úhrnom 887, národnosť československých štátnych príslušníkov, počet cudzozemcov a náboženské vyznanie prítomného obyvateľstva.

Od historika Vavrinca Žeňucha som získal odkaz na sčítacie hárky obce Úbrež z roku 1930, ktoré sú už zverejnené na internete. Sčítací komisári Karol Žembery a Vojtech Haršanyi vyplnili sčítací hárok za každý dom. Zapísaní boli iba prítomní v dome v rozhodujúcom momente sčítania, v noci z 1. na 2. decembra 1930. Do sčítania neboli zarátaní tí, ktorí sa nachádzali v zahraničí. Kto sa nachádzal mimo svojho bydliska v rámci Československa, bol zapísaný tam, kde sa práve nachádzal (nemocnice, hotely, ubytovne, kasárne, väzenie, na návšteve u príbuzných  a pod.). V Úbreži sa v čase sčítania nachádzalo 887 ľudí. Na opačnej strane sčítacieho hárku mali byť uvedené neprítomné osoby a kde a za akým účelom sa nachádzajú. Bohužiaľ tieto zadné stránky sčítacích hárkov neboli vyplnené, hoci zo zoznamu prítomných osôb v dome bolo často jasné, že vydatej žene chýba doma manžel. Sčítanie prinieslo viaceré nové údaje. Základné údaje, ktoré nám tieto sčítacie hárky poskytujú, sú meno a priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia, pomer k prednostovi domácnosti (majiteľ, alebo nájomca domu, resp. bytu). Novinkou pri sčítaní bolo zisťovanie plodnosti žien (koľko detí porodila a koľkí z nich zomreli), predchádzajúce bydlisko spolu s dátumom prisťahovania, dátum posledného sobáša, prípadne ovdovenia alebo rozvodu. Ďalej sa zisťovali povolanie a postavenie v zamestnaní, štátna a domovská príslušnosť, národnosť podľa materinskej reči, náboženské vyznanie, znalosť písania a čítania, telesné chyby ako napríklad slepota, hluchota, strata končatiny.

Na dvoch osobitných sčítacích hárkoch bol zoznam majiteľov domov. V Úbreži bolo v roku 1930 188 domov, z toho 8 neobývaných. Číslovanie domov bolo v rovnakom poradí ako v súčasnosti, čísla domov však nesedia so súčasnými, v neznámom období sa domy prečíslovali. Pri hlavnej ceste smerom na Remetské Hámre boli domy len po súčasný neobývaný dom č. 92 Dankových (naposledy tam žila rodina Szollosiovcov) a po bývalý dom Sirákových č. 117. Na konci dediny smerom k Remetským Hámrom bol ešte osamelý dom Hospodárových. Smerom ku Gajdošu bol posledný dom Juraja Dudu (neskôr mal na tomto pozemku dom č. 151 Melničák). Na opačnej strane cesty bol posledný dom Žemberyho č. 164. Smerom k Fekišovciam bol posledný dom vľavo Michala Mikšu (pred terajšou hydinárskou farmou) a vpravo bol len dom Jozefa Jinu. Zvyšok dediny bol zastavaný podobne, ako v súčasnosti, v cigánskej osade Jaruška boli len 2 domy (32 osôb). Na mieste dnešného obecného úradu a kultúrneho domu s obchodom bola obecná nezastavaná plocha (pažiť), na ktorej sa hrali deti a občas sa vykupoval dobytok, alebo konali trhy. Naproti súčasnému obecnému úradu, kde je teraz parčík, bol veľký dom s krčmou Michala Hvižďáka. Väčšina obyvateľov žila vo vlastných domoch, časť v prenajatých.

Majiteľ domu č.181 v osade Jaruška Juraj Adam (29.6.1882) sa prisťahoval do Úbreže v roku 1901 z rodných Veľkých Kapušian spolu s manželkou Máriou, narodenou v Úbreži (25.12.1884). Zosobášili sa 27.2.1899, narodilo sa im 14 detí, z toho 7 zomrelo. V čase sčítania v roku 1930 žilo v dome 18 osôb. Okrem majiteľa domu a jeho manželky tu žil syn Juraj Adam (1905) s manželkou Annou (1908) a ich deťmi Máriou, Jozefom, Júliou, Teréziou, Alžbetou a Helenou, dcéra Alžbeta (1909) s manželom Jozefom Goroľom (1909) a ich synom Jozefom. Okrem nich žili v dome príbuzný slepý žobrák Jozef Šugar (1869) s manželkou Alžbetou (1895), nezákonná dcéra Helena Demeterová ((1913), švagor Štefan Horňák (1911) a syn od prvej ženy Juraj Horňák (1893). Majiteľ domu č.182 v osade Jaruška Daniel Adam, narodený v roku 1887 vo Veľkých Kapušanoch sa prisťahoval do Úbreže v roku 1926 z Ruskoviec spolu s manželkou Máriou, narodenou v Ruskovciach v roku 1890. Zosobášili sa v roku 1906, Mária porodila 10 detí, z toho 2 zomreli. V čase sčítania v roku 1930 žilo v dome 14 osôb. Okrem majiteľa domu a jeho manželky s nimi žil ženatý syn Pavel Tokár (1907) s manželkou Veronou (1908), ako aj slobodní synovia Jozef Horňák (1909), Ján Horňák (1911), dcéra Terézia Adamová (1913) a synovia Juraj Adam (1922), Michal Adam (1924) a dcéra Verona Adamová (1927). V dome žili aj majiteľova príbuzná, rozvedená Terézia Sakajtó (1890) s dcérou Annou (1921) a siroty Alžbeta Papová (1914) a Ján Surmai (1925).

Čo sa týka gramotnosti, v osade nevedel nikto čítať ani písať, takže ak odpočítame 6 detí do 8 rokov, bolo v osade Jaruška 26 negramotných ľudí. V ostatných 178 domoch v obci žilo 43 plne negramotných ľudí a ďalších 7 čiastočne negramotných (vedeli len čítať, nevedeli písať). Jednalo sa väčšinou o starých ľudí, alebo sluhov.  

Najstaršou obyvateľkou obce Úbrež bola 90-ročná Anna Hochmanová, najviac detí porodila jej dcéra Anna Kizivatová (16, z toho 7 zomrelo). Rodina Hochmanovcov a Kizivatovcov sa prisťahovala do Úbreže z Čiech v roku 1869, na sčítacích hárkoch má zapísanú českú národnosť iba Anna Hochmanová, potomkovia už majú slovenskú národnosť, aj keď sa niektorí narodili v Čechách. Slovenskú národnosť mala zapísanú väčšina obyvateľov, prisťahovaných v 19. storočí z Čiech. Českú národnosť malo zapísanú iba 13 obyvateľov, maďarskú 6, rusínsku 5, židovskú 47. Aj keď sčítací komisári uvádzali národnosť slovenskú a českú, v štatistickom lexikóne je iba kolónka národnosť československá, kde sú spočítaní Česi aj Slováci spolu (v 1. ČSR sa uznával len národ československý).

Štátnu príslušnosť inú ako československú malo 41 osôb, z toho 16 maďarskú (2 rodiny Borových, rodina Dolynaiových a Trún), 15 poľskú (rodiny Kaminských, Chmurových, Glotkových, Dankových a 2 sluhovia Ján Matyáš a Jozef Andruško), Jozef Serenča mal štátnu príslušnosť USA a 9 osôb malo štátnu príslušnosť zapísanú ako spornú. Okrem štátnej príslušnosti sa zisťovala aj domovská príslušnosť (niečo ako dnes trvalý pobyt). Domovská príslušnosť sa posudzovala u prisťahovalcov veľmi prísne, muselo ju schváliť obecné zastupiteľstvo s tým, že nie sú záťažou pre obec. Niekedy sa čakalo na schválenie domovskej príslušnosti dlhé roky. Niektorí prisťahovalci (najmä sluhovia) mali uvedenú domovskú príslušnosť v obci, z ktorej pochádzali, niektorí mali uvedené „domovská príslušnosť neustálená“.

Podľa náboženského vyznania bolo v Úbreži v roku 1930 453 gréckokatolíkov, 369 rímskokatolíkov, 6 evanjelíkov reformovaných (kalvínov), 5 evanjelíkov augsburského vyznania (luteránov), 50 izraelitov a 4 osoby majú v kolónke náboženské vyznanie označené iné, alebo bez vyznania. Rozdiel medzi počtom izrealitov (50) a židov (47) spočíva v tom, že 3 osoby so slovenskou národnosťou mali označené náboženské vyznanie izraelita.

V Úbreži žilo v roku 1930 9 židovských rodín, spolu 47 osôb. Čo sa týka povolania, 4 mali obchod so zmiešaným tovarom (Samuel Ecker, Jozef Deutsch, Simon Eichler a Róza Deutsch), Samuel Kohn vlastnil krčmu, Salamon Karchenbaum bol obchodníkom s obilím, Adolf Berkovič obchodník s dobytkom, Herman Feldman a Mayer Schonberger boli roľníci. Modlitebňu mali v dome č. 23 Samuela Eckera (medzi Barilom a Varmeďom), židovský cintorín bol pol kilometra za dedinou smerom na Remetské Hámre.

Väčšina obyvateľov sa živila poľnohospodárstvom najmä na vlastnom majetku, žila tu aj desiatka nádenníkov, ktorí pracovali u bohatších gazdov. Na sčítacích hárkoch sa nachádza aj 13 sluhov a 10 služiek. Okrem židovských obchodníkov a krčmára tu mali krčmu ešte Michal Hvižďák a Karol Pavelka, Pavelková manželka Anna mala obchod s rozličným tovarom, Michal Šepič kramárstvo, Ján Drotár a Michal Cuprík trafiku. Karol Pavelka bol aj stolárskym majstrom s pomocníkom a 3 učňami. Stolárskymi majstrami boli aj Anton Kizivat a Karol Žembery, stolárskymi tovarišmi (pomocníkmi) boli Ján Mondok, Ján Hajduk a Jozef Louma, stolárskymi učňami Ján Lukáč, Štefan Lukáč, Juraj Marcin a Ludvík Louma. Žili tu aj 4 kováči (Michal Topoľan, Ján Kaminský, Anton Chytráček a Ján Zahorčák), kováčsky pomocník Jozef Louma a kováčsky učeň Ján Petrík. Boli tu aj tesári Michal Mikša, Štefan Mikša a tesárski pomocníci Ján Mikša a Ignac Michalík. S drevom pracovali aj kolári Michal Cuprík, Jozef Jina a kolársky pomocník Juraj Havrila. Z remeselníkov žili a pracovali v Úbreži aj strojníci Alexander Bor a Ľudovít Bor, obuvník Viliam Ruda, obuvnícky pomocník Július Bor, mláťačkár Andrej Oráč, autobusár Juraj Hvižďák, cestár Ján Zahorčák, mlynár Ján Lajčák, mlynársky pomocník Jozef Serenča, uhliarsky nádenník Peter Slovinka. 6 tehliarskych nádenníkov z osady Jaruška (Daniel Adam, Juraj Adam, Pavel Tokár, Jozef Horňák, Juraj Horňák, Jozef Goroľ) pracovalo v tehelni v Užhorode, z osady bol aj hudobník Juraj Adam ml. Lesným hájnikom v Karne, ktorú vlastnil Alexander Staray bol Aladar Bor, pôrodnou asistentkou Mária Voľanská, zvonárom v kostole Gejza Humeňanský, pastierom svíň Juraj Bereš. 

V Úbreži bola obvodná žandárska stanica, žili tu vrchný strážmajster Jozef Záveský a strážmajstri Bedřich Chochola, Otmar Rezek, Stanislav Jonáš a Jozef Homer (jediný slovák). Žandárska stanica bola u Hrehu Hvižďáka v dome pri ruskovskej ceste. Bol tu aj obvodný notársky úrad, žil tu notár Gejza Lippai a notársky pomocník Jozef Harsanyi. Obvodný notársky úrad bol u Františka Svobodu (teraz tam má dom Vincent Svoboda). Na poštovom úrade pracovala notárova manželka Ella Lippaiová a poštový posol Juraj Kočan. Pošta sídlila u Karola  Žemberyho. Žil tu aj správca a učiteľ gréckokatolíckej školy Július Hugec, učiteľ rímskokatolíckej školy Ján Halász, gréckokatolícky farár Ján Malinič, rímskokatolícka fara nebola v čase sčítania obývaná (bolo to tesne pred nasťahovaním nového farára Štefana Granatiera). Starostom obce Úbrež bol Ján Hadvab, obecným sluhom Ján Voľanský. Zaujímavosťou je, že v obci žili iba dvaja penzisti, obaja maďarskej národnosti, poštová penzistka Anizia Dolynai a penzista Ján Trún.

                                                            Ján Serbák, admin webstránky a kronikár



1 2 ... 30