Archívne materiály o obci Úbrež na internete

V posledných rokoch digitalizácia archívov napreduje míľovými krokmi. Priekopníkmi v digitalizácii boli mormóni zo Salt Lake City, ktorý začali s digitalizáciou matrík už koncom 20. storočia. Podľa ich viery môžu k mormónom prestúpiť aj nebožtíci, stačí, ak ich životné dáta prečítajú v ich svätyni a tým ich prekrstia na mormónov. Začali preto financovať po celom svete digitalizáciu matrík s podmienkou, že jednu kópiu si môžu ponechať. V prešovskom archíve začali digitalizovať v roku 2001. Pred pár rokmi sa mormóni rozhodli zverejniť svoje databázy matrík na internete zdarma, predtým to bolo len za poplatok. Teraz si môžme listovať v matrikách v pohodlí svojho bytu na internete. Faktom však je, že na internete nie sú zverejnené všetky matriky. Konkrétne z obce Úbrež sú zverejnené gréckokatolícke matriky, rímskokatolícke žiaľ zatiaľ nie sú. Úbrežskí rímskokatolíci sú na internete iba v tibavských matrikách z rokov 1837-1862 (staršie sa nezachovali), od roku 1863 sú k dispozíci iba v štátnom oblastnom archíve v Prešove – Nižnej Šebastovej. Inštruktáž pre bádateľov – začiatočníkov, ktorí si chcú zostaviť svoj rodostrom je na stránke http://serbak.blog.sme.sk/c/319235/Patranie-po-predkoch-rady-zaciatocnikom.html 

V posledných rokoch sa začali digitalizovať a zverejňovať na internete aj daňové súpisy a iné dokumenty z budapeštianského archívu. Sú zverejnené aj fotokópie takmer 300-ročných originálov daňových súpisov z obce Úbrež z rokov 1715 a 1720 v latinčine. Z týchto súpisov poznáme mená a priezviská daňovníkov – hláv rodín, ktorých bolo v roku 1715 iba šesť a v roku 1720 desať. (Obyvateľstvo bolo po storočí stavovských povstaní natoľko zdecimované, že niektoré dediny pri hlavnej ceste boli v tom čase úplne vyľudnené. Počet obyvateľov v Užskej stolici znížila aj morová epidémia začiatkom 18. storočia.) Pri menách daňovníkov sú uvedené výmery polí a lúk. Výmera polí sa vyjadrovala množstvom vysiateho obilia v gbeloch, pričom jeden gbel predstavoval plochu 42,6 áru. Výmera lúk sa vyjadrovala počtom koscov. Bola to plocha, ktorú mohol pokosiť jeden kosec za jeden deň, čo predstavovalo 28 - 46 árov.
 
Zo šiestich platcov daní v roku 1715 mali najviac polí a lúk Michal Hrin, Michal Hreško a Ján Pirocha (cca po 5 hektárov), nasledovali Ján Hamar, Ján Šoltis a Ladislav Chrustič. V súpise z roku 1720 je 10 daňovníkov, poslední traja menovaní sa tam už nevyskytujú. Je tam však Michal Chrustič (pravdepodobne dedič Ladislava Chrustiča) a ďalších 6 daňovníkov: Ladislav Orloroski, Juraj Barila, Andrej Šimko, Ján Hlaváč, Peter Torma a Andrej Gondoly. Čiastočne sa podarilo rozlúštiť a preložiť z latinčiny komentár k súpisu z roku 1720. 

"ZÁZNAM. Polia tejto dediny sa delia na dve časti. Pôda je stredne dobrej kvality. Vynáša na tri jutrá jeden gbel ...??? Lúky sú sústredene rozmiestnené a ohrozujú ich záplavy vôd. Nieje tu žiaden sedliacky, či poddanský majer. Nemajú mlyn, ani vinice. Domy majú z dreva zhotovené, vcelku obstojné, z prasiat ...(ďalej nečitateľné). Kraj je rovinatý, ... (ďalej nečitateľné). Obchodníci a úradníci tam nepôsobia ... (text je ku koncu nečitateľný, končí poznámkou) ... do mestečka Michalovce, na ceste do Zemplínskej stolice jestvujúce." 

Okrem súpisov z rokov 1715 a 1720 boli z budapeštianského archívu zverejnené na internete aj ďalšie dokumenty z 15.-17. storočia, v ktorých je zmienka o obci Úbrež. Najstaršia listina z roku 1418 v latinčine je z kancelárie panovníka Žigmunda Luxemburského a potvrdzuje užskému županovi, priorovi johanitov v Uhorsku a chorvátskemu bánovi Albertovi z Michaloviec a jeho príbuzným majetky v užskej, zemplínskej a satmárskej stolici, medzi mnohými dedinami aj v obci Úbrež. Ďalšie dokumenty v maďarčine sa taktiež väčšinou týkajú deľby, alebo dedičstva majetkov, prípadne majetkových sporov. Historické dokumenty sa dajú nájsť na stránkach http://www.arcanum.hu/mol/ alebo http://193.224.149.8/adatbazisokol/adatbazis/52 . 

Na internete sa dajú nájsť aj historické mapy zo všetkých troch vojenských mapovaní. Zaujímavá je najmä mapa z 1. vojenského mapovania z roku 1785, keď bola obec Úbrež obklopená lesmi (do Michaloviec sa zrejme chodilo cez Fekišovce, na Gajdoš cesta neviedla). Cerkev bola na cintoríne, v obci boli 2 mlyny (pod cintorínom a za "Hadvabovou kertou" na západ od obce). Vpravo je mapa z 2. vojenského mapovania v roku 1826.