Mladý historik, doktorant Prešovskej univerzity PhDr. Vavrinec Žeňuch objavil v Arcibiskupskom archíve v Košiciach dokumenty o úbrežskom duchovnom správcovi Štefanovi Granatierovi a zverejnil ich na fb-stránke Dejiny Sobraniec a okolia aj s týmto statusom:
Spravodliví medzi národmi ? príbeh Štefana Granatiera správcu rímskokatolíckej farnosti Úbrež
Štefan Granatier sa narodil 21. augusta 1899 v Budapešti. Informácie o jeho živote sú pomerne neznáme. Svoje štúdiá na strednej škole nedokončil. Po neúspešnom štúdiu sa utiahol a vstúpil k františkánom, kde napriek predošlému neúplnému vzdelaniu získal teologické vzdelanie a bol vysvätený za kňaza. Po pár rokoch zistil, že spiritualita rádu františkánov nie je naviazaná na farskú pastoráciu, preto v roku 1930 opúšťa rád menších bratov a poprosil Abraháma Tahyho, vikára v Užhorode, aby ho prijal do pastorácie. Jeho prvým pôsobiskom bola farnosť Úbrež.
Na základe situácie s cirkvou v Československu, ako aj vďaka neúplnému štúdiu dostával len nepatrnú kongruu. František Svoboda, vikár, ho v roku 1938 charakterizoval ako dobre pracujúceho, s nepatrným platom a pokojamilovného človeka. Keď sa Granatier obrátil na biskupa Čárskeho s prosbou o pomoc, pretože jeho kongrua (príjem) bola nízka, dokonca nižšia ako dostával jeho predchodca v roku 1928, a zmenou hraníc už do farnosti nepatrili Ruskovce, Jasenov, Bunkovce, Blatná Polianska a Blatné Remety, takže nemal stály príjem od farníkov (dôchodky), biskup sa v oficiálnej správe opýtal: „Odpíšte sem, prečo kongruu nedostávate, nemáte snáď predpísané stredoškolské štúdia...?“ Napriek týmto otázkam biskup Čársky intervenoval na ministerstvách Slovenského republiky v prospech Štefana Granatiera.
Svoju situáciu opísal aj samotný Granatier „ako bývalý sekularizovaný kňaz rádu sv. Františka mám len nárok na 1/3 kongrui, miestne dôchodky stanice v skutočnosti neprevyšujú ani len tú 1/3 kongrui…“ Ročný príjem farnosti bol 5 830 korún a 95 halierov. Pre porovnanie, učiteľka v roku 1929 mala ročný príjem 9 768 korún. Z daného príjmu nie je odrátaný poplatok pre penzijný fond (obvykle 6 – 10%) a zároveň financie mali byť použité aj pre účet farnosti. Z korešpondencie vyplýva, že finančné zabezpečenie kňaza vo farnosti Úbrež sa dokonca nezmenilo od roku 1918.
Napriek tejto nepriaznivej situácii zanechal kňaz Granatier vo farnosti výraznú stopu. V roku 1940 sa zaslúžil o vznik Základnej ľudovej školy v Gajdoši (dnes Veľké Revištia), pre ktorú dokázal zabezpečiť finančné krytie od štátu, zabezpečiť učiteľov, ako aj súhlas všetkých dotknutých orgánov. Dokonca samotný minister školstva podpísal dekrét o vzniku tejto školy.
V Slovenskej republike platili rasové zákony, ktoré boli namierené proti Židom, Rómom a iným. Granatier nebol stotožnený s danými zákonmi a rozhodol sa pomôcť židovskej rodine doktora Mórica Schwarza. Lekár s rodinou býval v dedinke Závadka a 23. mája 1942 prišiel osobne do Úbreže ku Granatierovi na faru s prosbou o pomoc. Rodinu Dr. Schwarza tvorila manželka Mária, rod. Feldman, ktorá pracovala ako lekárnička, a dcéra Anna, ktorá mala 7 rokov. Na základe dohody sa rodina vyhlásila z miestnej židovskej obce, čo musela ohlásiť na Okresnom úrade v Michalovciach. Aby nevzbudili podozrenie, kňaz začal prípravu s výučbou náboženstva. Po úradných procesoch a lehotách poprosil 5. augusta 1942 biskupa o povolenie pokrstiť žida. Nakoľko išlo o katechumenov, bolo potrebné dodržať všetky lehoty. Biskup povolil krst ritom adultorum (krst dospelých) koncom mesiaca august. Zároveň biskup prikázal zapísať presnú signatúru listu do matriky, aby sa predišlo spochybneniu zo strany úradov. Krst sa udial v utorok 25. augusta 1942. Za krstných rodičov im vybral Juraja Štofegu, roľníka, a Zuzanu Hvižďákovú, ktorá bola dokonca gréckokatolíčka.
Osud kňaza bol viac ako zaujímavý, po vojne zabezpečil dostatok financií, aby mohla prebehnúť elektrifikácia chrámov v Úbreži a Fekišovciach (poplatok za elektrifikáciu bol viac ako 9 500 korún). Renovoval strechy chrámov po živelnej katastrofe, keď chrám v Fekišovciach ostal bez strechy a v Úbreži bola vážne poškodená. Vo Vyšných Revištiach posvätil kaplnku a v Lúčkach pripravil podklady pre stavbu chrámu. Napriek jeho neúnavnej činnosti na neho v roku 1949 veriaci z farnosti napísali anonymné sťažnosti, osočovali ho, a to aj pre také malichernosti, ako je zmena času omše, ktorú vopred oznámil. Navyše bol kurátormi obvinený, že neslúži pobožnosti, že nepripravuje deti na prvé sväté prijímanie, dokonca bolo žiadané jeho preloženie. Verejne sa ho zastali kurátori z dedín Fekišovce, Lúčky, Závadka, Hnojné, Kusín, Jovsa, Blatné Revištia a Vyšné Revištia, ktorí napísali list biskupovi. Jeho činnosť vo farnosti končí v roku 1962.
O 3 dni neskôr, včera večer, zverejnil PhDr. Vavrinec Žeňuch nový status:
Židia Štefana Granatiera prežili!
Pred pár dňami som vás informoval o čine kňaza Štefana Granatiera, ktorý počas druhej svetovej vojny pokrstil 3 židov zo Závadky. Napriek skepticizmu, ktorý prejavili odborníci na židovskú problematiku na Slovensku som sa nevzdal a hľadal ďalej. Za pomoci kolegov z Užhorodu sa podarilo nahliadnuť sobášny záznam z matriky v Užhorode. Matrika obsahovala dodatočnú poznámku : „Priezvisko a meno zmenené na „Dr. Sedal Nikolai“ rozhodnutím povereníka pre vnútorné záležitosti v Košiciach pod číslom 4166/IV-1945“. Zápis vykonal 21. júla 1945 vedúci orgánu osobného stavu a v tom čase Užhorod už bol súčasťou Sovietskeho zväzu.
Presne informácie ako sa využili krst nie je známe. Rodina mohla požiadať prezidentskú výnimku z deportácie, výskum stále prebieha. Kňaz Štefan Granatier svoj život dožil v Úbreži, kde v roku 1969 zomrel a bol aj pochovaný.
Aktuálny stav poznania poukazuje na zmenu priezviska aj pre manželku Máriu rodenú Feldmann, ktorá dožila život po boku svojho manžela. Obaja emigrovali do USA. Manželia Sedalovci požiadali 9. júna 1980 o americké občianstvo. Ich adresa bola 4303 Duke, Kalamazoo, štát Michigan.
Prosím, kto by poznal ďalšie informácie, kontaktuje ma!
