Obec Úbrež rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

 

Doplnenie histórie obce - Úbrež v roku 1869

 10.12.2019

Úbrež v roku 1869

Pred 150 rokmi (k 31.12.1869) sa uskutočnilo prvé moderné sčítanie obyvateľov v Uhorsku. Zapisovalo sa do sčítacích hárkov, ktoré boli vypĺňané pre každý dom zvlášť.  Na hárku boli uvedení všetci obyvatelia domácnosti menom a priezviskom, vrátane slúžok a paholkov (ale aj tovarišov, alebo učňov pri remeselníckych domácnostiach), s uvedením roku a miesta ich narodenia, povolania, ba dokonca s uvedením gramotnosti (či vedeli čítať a písať). Zapísať sa mali aj osoby patriace k rodine, ktoré neboli samostatné a boli mimo domova (vrátane vojenskej služby). Jazykom sčítacích hárkov bola maďarčina (vrátane zápisov). Na titulnej strane sčítacieho hárku sa nachádzal okrem čísla domu aj jeho popis (kuchyňa, izby, komora, pivnica, atď.) s uvedením toho, či niektorá z miestností slúži na obchodné účely.

Do roku 2013 sa sčítacie hárky Užskej župy, do ktorej patrila aj obec Úbrež, považovali za stratené. Vo všetkých médiach sa uvádzalo, že sa nezachovali, napokon ich objavili v oblastnom archíve v Berehove na Ukrajine. Po niekoľkoročnom úsilí sa mi podarilo získať skeny všetkých sčítacích hárkov obce Úbrež.  

Podľa sčítacích hárkov z roku 1869 bolo v Úbreži  803 obyvateľov (podobne ako v súčasnosti), ktorí žili v 159 domoch. Najväčším prekvapením pri anylýze sčítacích hárkov bol pre mňa fakt, že najstarší obyvateľ obce mal iba 71 rokov (v súčasnosti žije v Úbreži vyše 50 ľudí nad 70 rokov). Priemerný vek bol nízky, detí do 15 rokov bolo 55 % z celkového počtu obyvateľov. Väčšina obyvateľov bola negramotná, len 2 roky pred sčítaním bola zavedená 6-ročná povinná školská dochádzka. Richtárom obce bol 39-ročný gazda Ján Drotár, ženatý, otec 3 synov a 2 dcér. Richtár bol  na rozdiel od richtára z roku 1863 gramotný.

Najčastejšie sa tu vyskytovali priezviská Serbák (5 domov, 24 osôb), Barilič (5 domov, 24 osôb), Drotár (5 domov, 21 osôb), Eštok (4 domy, 22 osôb), Majerník (4 domy, 19 osôb), Mucha (4 domy, 19 osôb), Tomko (4 domy, 17 osôb). Z krstných mien boli najpoužívanejšie Michal, Ján, Juraj, Mária, Anna a Alžbeta, v českých rodinách Jozef, Vincent, František, Mária a Katarína, v židovských Dávid, Natan, Neti a Rozi.

Národnosť sa na sčítacích hárkoch neuvádzala, iba miesto narodenia a vierovyznanie. Rímskokatolíkov bolo v čase sčítania 407,  gréckokatolíkov 321,  židov 65 a reformovaných 10. Správcom rímskokatolíckej farnosti bol Martin Fridmanský, kantorom a učiteľom Štefan Palička. Správcom gréckokatolíckej farnosti bol Ján Vajda, kantorom a učiteľom Ján Mončák.

V Úbreži žilo 19 českých rodín (83 osôb), ktoré sa prisťahovali do Úbreže  v poslednom desaťročí pred sčítaním. Je zaujímavé, že väčšina z nich sa prisťahovala v rokoch 1860-63, teda v čase budovania rímskokatolíckeho kostola. Všetky české rodiny boli rímskokatolíckeho vierovyznania.  Väčšina Čechov prišla z vidieka stredných, východných Čiech a z Ostravska, iba mlynár Ferenc Miler z Prahy a Jozef Čejka z Pardubíc. Z 19 hláv českých rodín boli 5 gazdovia (Karel Svoboda, Ferenc Zuza, Vencel Pokorný, Jozef Chytráček a Vencel Horák), 5 nádenníci (Jozef Čejka, Ferenc Jina, Vencel Matušek, Ferenc Neuman a Antal Scholcz), 4 murári (Ján Heller, Ferenc Krejčik, Jozef Ordenický a Vencel Riva), 1 kováč (Jozef Hochman), 1 kolesár Ján Houdinský), 1 krajčír (Jozef Horák), 1 mlynár (Ferenc Miler) a 1 dôchodca - bývalý riaditeľ zlievarne vo Vyšných Remetách (Albert Pondelíček, manželku mal z Budapešti).

Žilo tu aj 13 židovských rodín, s počtom osôb od 1 do 10 (podobne ako u väčšinového obyvateľstva), spolu  65 osôb. Podľa miesta narodenia jednotlivých osôb sa dá povedať, že do Úbreže sa väčšina Židov prisťahovala až v 19. storočí z obcí užskej a zemplínskej župy. Z 13 hláv židovských rodín sa iba dvaja narodili v Úbreži. Čo sa týka povolania, 5 hláv židovských rodín boli nádenníci (Natan Virthofer, Natan Schwarz, Jezko Moskovicz, Natan Feldman a Czilia Elio), 4 nájomcovia pôdy (Abrahám Berkovicz, Efraim Moskovicz, Samuel Braun a Solomon Herskovicz) 1 krčmár – výčapník (Dávid Klein) a 3 obchodníci (1 s potravinami – Elias Mandel, 2 s rozličným tovarom – Abrahám Moskovicz a Zali Schwarz).

Z ostatných obyvateľov (okrem Židov a Čechov) sa väčšina hláv rodín živila ako gazdovia, alebo nádenníci. Z remeselníkov tu bol druhý kováč (Ján Kazimír), druhý kolesár (Pavol Varga), druhý mlynár (Andrej Kozma), stolár (Štefan Rochňak), zámočník (Štefan Žember), obuvník (Ferenc Gorovič),  valchovač - výrobca plsteného súkna z vlny (Ján Buško),  garbiar- kožušník (Ján Voľanský), cestár (Michal Poľanský).

V Úbreži mal rozsiahle majetky aj gróf Béla Sztaray. Aj keď tu nežil, vlastnil tu kaštieľ, dom v dedine, mlyn, 300 oviec, rozsiahle pozemky a lesy. Mlyn aj časť pozemkov prenajímal, o les sa mu staral hájnik (Ján Bajuz), v dome žil správca jeho majetku s rodinou.

Väčšina domčekov, prikrytých slamou, pozostávala len z kuchyne a jednej izby. Z hospodárskych zvierat väčšina gazdov vlastnila 1 alebo 2 kravy, v dedine bolo 26 párov koní a 16 párov volov, 330 oviec, 30 kôz, 8 svíň a 10 včelích úľov.

Podoba obce je známa z roku 1863 (6 rokov pred sčítaním) z prvého katastrálneho mapovania obce. Rozmiestnenie domov v obci bolo podobné ako dnes, akurát „na hracke“ (hlavná cesta) boli len 3 domy.

                                                                                                   

                                                                                            Ján Serbák, admin webstránky a kronikár



1 2 ... 15